Žatvy dennica 3

Už sa chytáte! Počujem to na vás a dovolím si vnútorne sa uisťovať, že to nie je silené. Úvod tretieho festivalového denníka by som teda rád započal pozitívne (+/-).

V úvodníku festníka z 87. ročníka Miro Dacho napísal pamätnú básnickú otázku, ktorá mnou dodnes rezonuje. Nie je predsa Scénická Žatva tiež sviatkom? A nechcem byť zlý, ale SNP sa uskutočnilo neskôr. Prečo potom neboli aj v piatok zatvorené obchody? No minimálne tu, v okolí Vrútok. A netvárte sa teraz, ako si takéto niečo vôbec dovolím tvrdiť. Veď skúste vymenovať aspoň troch partizánov? Myslel som si. Ale ľudí, ktorých Scénická Žatva vychovala, by ste vedeli vymenovať habadej. Ale kdeže, namiesto toho pribudlo Scénickej ešte aj Strunobranie. Na čom samozrejme nie je nič zlé. Lenže ja, moderátorský výkvet, mám zrazu konkurenciu. Ale našťastie len na pár hodín.

A ako sa to tu zatiaľ vyvíja? Matej Moško zodral gumy na kolobežke. Martina Mašlárová protestne neurobila šnúru. Matej Thomka nechodí na obedy, pretože sa dokáže najesť z divadla. Mojmír Procházka sa rozhodol, že zmení svoju životosprávu a po vzore fengšuej sa vyspal v kúpeľni. Peter Weinciller sa na Scénickú prišiel vlastne iba ostrihať. Blaho Uhlár hneď po príchode okupačne navštívil Lýru. Gabo Žifčák našiel odpovede na všetky otázky počas Cígerovho predstavenia. A aj festivalový stan už prináša svoje prvé obete – istá oná si už stihla, v zápale tanca na výbornú hudbu, zlomiť ruku. DJ Tričko prišiel na pár minút a nostalgicky vyronil slzu. Údajne to bola tá slza, na ktorej sa tanečníčka pošmykla.

Váš Roľník Matej.