Žatvy dennica 5
Ako každý ročník festivalu, ani tento nebude iný. Taktiež sa raz musel skončiť. Po intenzívnom celotýždňovom pátraní sa predsa len našiel aj oficiálny DJ, ktorý by v stane zahral. A keď už prišiel, paradoxne trvalo veľmi dlho, kým sa okupovatelia rozhýbali. Ale nie o tom som vravieť chcel.
Zvládli sme to. Všetky predstavenia si našli svojho diváka, okoloidúci našli sprievodný program, účastníci našli VIP stan, polícia nikoho nenašla, lebo chvalabohu nikoho nehľadala a všetci diváci našli svoje veci, ktoré si odložili na registrácii. Teda až na majiteľa modrej karimatky a čiernej šiltovky.
Je teda po Žatve. Teraz bolo by načim poorať, pobrániť, a znova zasiať (prípadne podľa ľúbosti hoc aj pomulčovať, ak človek vie, čo to slovo znamená a ako sa to náležite robí). Avšak ešte predtým, než opäť roztočíme nový pracovný kruhotoč, nezabudnime na čas dožinkový. Alebo, ako by povedal majster veselohernosti Ján Palárik – čas obžinkový.
Preto všetci vy, ktorí ste k žatve prispeli vlastnou úrodou, užívajte si nedlhý odpočinok a veselosť, ktoré so sebou čas požatevný prináša. Potešte sa z toho, čo ste vypestovali. Už od februára vás totiž začnú regionálne a neskôr krajské zvony zvolávať na nové kolá scénických zápolení.
Všetci tí, ktorí sme k neolympijským, ale o to prajnejším bojom prispeli tu náradím, inde radou či dokonca vyplnením formulárov, poďakujme si. Nikto sa nesťažoval a našli sa dokonca aj hlasy chváliace. Ale nezostaňme zbytočne spokojní. Zhodnoťme, ako dobre (či nedobre) sa žalo a zamyslime sa, ako by sme do budúcna mohli ešte lepšie zabezpečiť organizačne pokojný, no obsahovo búrlivý priebeh Žatvy.
Ďakujem,
Váš ukladač predstavení do tabuliek
Matej Moško