Osobnosť Gašpara Fejérpataky-Belopotockého a jeho oddaná kultúrna a osvetová práca pre náš región a celý slovenský národ je nesporná a dnes už bohužiaľ neoceniteľná.

Pri životopisnom skúmaní Belopotockého, nachádzam veľké množstvo tragických skutočností, ktoré iba znovu a znovu vykresľujú život skutočnej slovenskej osobnosti v pomerne tragických farbách. Belopotocký sa za celý svoj život nedočkal žiadneho významného spoločenského uznania, dokonca umiera v neskrývanom smútku a sklamaní.

Zdá sa, akoby sme si zvykli, že osobnosti a najmä umelecké osobnosti, ktoré vytvárajú to zásadné, čo dnes nazývame kultúrou či identitou, sú spájané s dramatickým životom plným útrap. K umelcovi akoby patril život plný bujarých a dramatických zvratov. Prečo je to tak? Prečo sa postavenie umelca, učiteľa, vychovávateľa nedostáva do popredných spoločenských línií, ale naopak blúdi kdesi na chvoste, kde sa mu dostáva najmä kolektívneho pohŕdania?

Belopotocký bol “osvieteneckým bláznom”, ktorý sníval po inteligentnejšej spoločnosti a malomeste, v ktorom existuje okrem alkoholu, vulgarizmov, zabíjačiek aj kniha či divadlo. Viem si predstaviť, aké muselo byť “veselé” prehovárať a nadchýnať negramotný ľud a šľachtu k inému typu zábavy, než na akú bol zvyknutý od kolísky. Celý život učil, vzdelával a vychovával, za čo sa stával terčom posmechu vyššie postavených.

Dnes, keď je 190 rokov od uvedenia prvého ochotníckeho predstavenia na Slovensku G. F. Belopotockým, je mojim cieľom tento deň osláviť divadlom.

Myslím si, že nie je dôležité pripomínať si len históriu, ale ideu, myšlienku s ktorou liptovskí ochotníci predstúpili pred svojich priateľov. Ako sa spoločne dokázali nadchnúť pre niečo tak bláznivé a na prvý pohľad nadbytočné ako je divadlo a umenie. Belopotocký by iste uvítal naše rozhodnutie, pretože sme z toho istého cesta, ktoré nerozumie kapitálu, biznisu a politike, ale rozumie citu, kráse a umeniu a je pripravené znášať kritiku, výsmech či pohŕdanie.

Naše Kocúrkovo po 190 rokoch je komédiou o nás, o profesionálnych ochotníkoch v nás, je našim komentárom k súčasnému svetu, k svetu malomesta, k svetu umenia a nekončiacej snahy dokázať, že chceme okolo seba lepší svet.

Sme nasledovníkmi Belopotockého snov a naše improvizované divadelné predstavenie je testom nielen našich schopností ale aj vašich diváckych skúseností a empatií. Našim cieľom je osláviť toto výročie ochotníckeho divadla – divadlom a to v plnej vážnosti i s humorom.

Režisér Ján Mikuš