Július Barč-Ivan: Matka

DS DIVOSUD, Rimavská Sobota

Július Barč-Ivan - Matka

Réžia:

Ľubo Šárik

Súťaž:

divadlo dospelých – tradičné prúdy

Kde:

BarMuseum

Kedy:

ned 24. 10. o 15:15

Autor: Július Barč-Ivan
Úprava a dramaturgia: Ľubo Šárik
Scéna a kostýmy: Eva Weiterschützová
Hudba: Gustav Mahler – Symphony No. 1 in C
Text sledujú: Eva Weiterschützová
Réžia: Ľubo Šárik

Osoby a obsadenie

Matka: Naďa Garayová
Jano: Roman Čarnoký
Kata: Terka Maksi
Paľo: Miroslav Kopec
Suseda: Helena Chrenková

O inscenácii Matka

V Barčovej hre Matka (1943) sú prejavom Božieho zámeru matkine vízie. „Boh mi dal strašnú moc. Chce, aby som vedela, čo sa stane s mojimi.“ Matka takto predvída tragické udalosti v rodine (poranenie detí, výbuch v banskej šachte a smrť manžela, spor synov a hroziacu bratovraždu). Jej vízie sprevádzajú telesné prejavy – slabosť a meravosť. Pre ostatných dedinčanov sú jej stavy znakom bláznivosti alebo „spriahnutia sa s čertom“. Pre ňu samotnú je to „kríž“. Matka pritom cíti, že „to“ sa blíži, že „to“ ju premáha. Barč-Ivan v bulletine k dobovej inscenácii uviedol, že materinská láska, prepojenosť medzi matkou a dieťaťom je prejavom „toho, čo nie je z tohto sveta. Sú spojené s nebom a sú spojené so zemou. Vidia na tejto zemi zvláštne, niekedy neodôvodnené, nelogické veci a hovoria slová, ktorým nerozumieme. Majú tušenia, myšlienky, ktoré im nedáva každodenný život“. Barčova hra sa končí nádejou do budúcnosti a je svojím spôsobom mravným zadosťučinením pravde.

Július Barč-Ivan sa narodil v roku 1909 v Krompachoch do rodiny učiteľa a správcu školy. Keďže jeho matka bola maďarskej národnosti, vyrastal v v dvojjazyčnom, maďarsko-slovenskom prostredí. Štúdium práva na Karlovej univerzite v Prahe nedokončil zo zdravotných dôvodov. Vyštudoval evanjelickú teológiu v Bratislave. Pôsobil ako farár na východnom Slovensku. Od roku 1942 pracoval v Martine v Slovenskej národnej knižnici a v Matici slovenskej. Zomrel v roku 1953 v Martine.

O divadelnom súbore Divosud

Divadelný súbor Divosud uviedol v roku 1986 svoju prvú inscenáciu Ja, Adam, volám Zem (Ľudovít Filan) v réžii Dana Brezinu. Od deväťdesiatych rokov minulého storočia po súčasnosť sa programovo orientuje na slovenskú klasickú dramatickú spisbu a odkazy klasikov divadelnej scény z celého sveta. Súbor vedie Ľubo Šárik.

Medzi najúspešnejšie inscenácie patrila hra Kauza Ťapákovci podľa B. S. Timravy v úprave Ľubomíra Šárika, s ktorou súbor získal v roku 1992 hlavnú cenu na Palárikovej Rakovej. Inscenáciu mal súbor v repertoári takmer 12 rokov. Medzi ďalšie úspešné inscenácie patria Barč-Ivanovi Dvaja, Stodolov Náš pán minister, Tajovského Jej prvý román, Kukučínov Neprebudený (problém iného) a Jesenského Pani Rafiková v úprave Michala Babiaka.

Okrem slovenskej klasiky súbor inscenoval autorov svetovej dramatiky – Čechovove Pytačky a Jubileum, Turgenevovu Noc v hostinci „U veľkého diviaka“, Gogoľov nos, ale aj súčasných slovenských autorov.

Na celoštátnych súťažiach súbor získala mnoho najvyšších ocenení a pravidelne sa zúčastňoval na Scénickej žatve v Martine. Vo svojich radoch má veľa individuálne ocenených členov za hereckú prácu.

Scénická žatva 2021