Malka ma oslovila osobitosťou spracovania Švantnerovho textu. Inscenácia mala vlastnú poetiku, ktorá síce nadväzovala na Švantnera, odlišovala sa však od neho. Fascinovali ma Benkove zvončeky na hrdlách postáv, jeho pohrávanie si či rozohrávanie príbehu do komických, tragizujúcich i poetických polôh, práca so scénou, zakomponovanie Desatora vo forme čísiel do jednotlivých situácií základného príbehu. Aj keď inscenácia niekde výrazne utrpela hereckými výkonmi, jej sila vyvierala práve z premyslenosti jej stavby po každej stránke. Škoda však, že Benko v zakomponovávaní Desatora nevyšiel v ústrety tým, ktorí ich obsah nepoznajú. Nielenže sme tak boli ochudobnení o pôžitok z toho, ako (kontrapunkticky, kontrastne atď.) spájal príbeh s prikázaniami prezentovanými ako čísla, ale i o to, čo vlastne prikázania obsahovali. Pretože poslaním takto vystavanej inscenácie určite nie je snaha o to, aby diváci po jej skončení siahli po Biblii (a spomínali na čísla jednotlivých prikázaní a miesta, v ktorých sa objavili, ale aby božie prikázania videli okolo seba ako niečo živé, prrodzene späté s ich životom.

Dagmar Inštitorisová (Vždy bolo čosi v každom a vždy bolo divadlo)

Javisko 1/2004 – výber pre SŽ

V časopise Javisko 1/2004 o Scénickej žatve 2004

• Vždy bolo čosi v každom a vždy bolo divadlo (Dagmar Inštitorisová)
• Těžké doby z Martina: neúplné povídaní o letošní Scénické žatvě v Martině (František Zborník)
• Scénická žatva 2003 a 2004 očami publika (Ľudovít Šrámek)