Michaela Viskupičová, Modra
Tvorivý čin roka 2010 za umelecký prednes P.O. Hviezdoslav: Anča
Autor fotografií: Filip Lašut
O umeleckom prednese
Michaela Viskupičová, absolventka modranskej pedagogickej školy strhujúcim spôsobom predniesla málo známu Hviezdoslavovu báseň Anča. Baladický príbeh chudobnej dievčiny, ktorá ide na tancovačku, aby na nej našla smrť, zvládla s hlbokým porozumením pre obsah, typ básne, s technikou verbálneho prejavu (rytmus, práca s pauzou, kadenciou slov, dôrazy, dynamika prejavu), aký u nás vidieť veľmi, veľmi zriedka. Neprehrávala, neverbálne prostriedky používala striedmo, ale presne, slovom obsiahla celú škálu umeleckého prednesu. Recitovala aj pasus z Eugena Onegina A. S. Puškina. Nie obligátny list Tatiany Oneginovi, ale záver, keď sa cesty oboch postáv definitívne rozišli a na lásku sadol mrak vtedajšieho neporozumenia. Zaujímavá voľba a opäť suverénny výkon.
Rozhovor s recitátorkou Michaelou Viskupičovou
Predstavili ste sa s dvoma textami: Hviezdoslavova Anča a Puškinov Eugen Onegin. S ktorým pracujete dlhšie?
S Ančou. Tento text už mám vžitý. Pracujem s ním skoro dva roky. Minulý rok som vyhrala Hviezdoslavov Kubín a s Oneginom som skončila na Hviezdoslavovom Kubíne tento rok druhá.
Ako ste sa vysporiadali s Hviezdoslavovým jazykom?
Zo začiatku to bola výzva. Ale teraz už som aj Onegina vyhľadala v staršom preklade, pretože starý jazyk a staršie texty ma viac inšpirujú a nadchýnajú. Jazyk pre mňa nie je prekážkou, ale spôsobom, ako vyjadriť myšlienky.
Robili ste aj súčasné texty, alebo plánujete?
Zmena je život, takže plánujem. Dúfam, že sa mi podarí nájsť súčasného autora, možno aj poéziu, ale radšej prózu. Vyskúšam a uvidím, čo to prinesie.
Viete Anču a Onegina nejakým spôsobom diferencovať?
V obidvoch textoch ide o podobnú a zároveň rozdielnu tematiku. Sú smutné, v jednom končí vzťah, v druhom život. V oboch textoch sa však nachádzam v inej polohe.
Ktorý z nich je vám bližší?
Ten, s ktorým som dlhšie. Anča je moja srdcovka. Na Oneginovi musím ešte pracovať. Samozrejme, že aj na Anči sa dá niečo meniť, niečo zlepšovať, ale s Oneginom ma čaká dlhšia cesta. Anča je vžitejšia.
Takže sa ešte nechcete tých textov vzdať…
Určite nie. Keďže sa mením ja, aj oni sa menia a uvidíme, v akej polohe skončia. Zatiaľ rozprávajú o mojom súčasnom živote. Keby som ich recitovala o desať rokov, možno by zazneli úplne inak.
Kde máte možnosť texty prezentovať?
Na rôznych, aj medzinárodných súťažiach; teraz aj na Scénickej žatve. A keďže to vedia aj v mojom okolí, recitovala som napríklad v škole. Kam ma pozvú, tam rada prídem a tieto texty „oprášim“.
V roku 2010 sa pýtala Dária Fehérová (Javisko 4/2010)
V časopise Javisko 4/2010 o Scénickej žatve 2010
- SŽ 2010 – Aká úroda, taká žatva (Vladimír Štefko)
- Divadlo je mojím druhým povolaním (rozhovor s Franzom Josephom Wittingom pripravila Jaroslava Čajková)
- Cítim sa tu ako doma (rozhovor s Michalom Záhalkom pripravil Miroslav Dacho)
- Kaleidoskop SŽ (zostavil Miroslav Dacho)
