Vladimír Benko účinkoval aj v ďalšej inscenácii zo Spiša, tentoraz „v drese“ Levočskej divadelnej spoločnosti, ktorá má síce k dispozícii krásne divadielko, no nemá hercov. Tak Ladislav Péchy pozval Benka a spolu s ním naštudovali Pastiera na motívy prózy V. Pankovčína, monodrámu alebo možno presnejšie scénické rozprávanie o človeku milión (povedané s Hronským), o človeku, ktorý prežil najrozličnejšie, zväčša neradostné peripetie, na staré kolená pasie družstevné jalovičky a nahlas medituje nad svetom a ľuďmi, zhovára sa s ufónmi, ktorí ho potešujú v jeho osamelosti. Benko v prvom rade neprehráva, má zmysel pre skratku, jednoduché, neopisné gesto, cíti priestor, a v jeho podaní dedinský pastier objíma veľké veci, ktoré sa zrazu stávajú bežnými či malými a malé každodennosti nadobúdajú rozmer – pre neho a podobných – vecí veľkých, životne dôležitých. Žiadalo by sa povedať s R. Rollandom – dobrý človek ešte žije. Porota jednomyseľne pririekla Cenu za tvorivý čin roka práve tejto jednoduchej a hĺbavej inscenácii.

Vladimír Štefko (Aká bola úroda?. In Javisko 4/2009)

V časopise Javisko 4/2009 o Scénickej žatve 2009

• Aká bola úroda (Vladimír Štefko)
• Fakty o Scénickej žatve (š)
• Výsledky súťaže dramatických textov (Alžbeta Verešpejová, Miroslav Dacho, Ján Fakla)
• Vlado Benko: Pastier (smutno-smiešna monodráma, Vladimír Benko)