Najvýraznejšie znaky detského divadla sa nachádzajú v inscenácii PRÍBEH OZAJSTNEHO GULIVERA – Cena za tvorivý čin roka v sezóne 1994/95. Tvorcovia: Dušan Vicen a DDS: KDE BOLO, TAM BOLO pri ZŠ Oravská Polhora ponúkli vyváženú symbiózu výrazu i významu. Každý výjav ocenenej inscenácie má jednak svoju vlastnú mikrohodnotu, jednak spoluvytvára hodnotu celku.

Každý výjav rieši syntetickým spôsobom svoje vyjadrenie i pôsobenie. Vigvam s totemom, kufre, v ktorých nič nie je, lodičky, ktoré premávajú v pleskote fiktívnych morských vín a nefiktívnych vín mozgu, svetelný prst, glóbus-hlava, plechovkové koturny do sna… pretrhnutie sna bielym svetlom, nemý výkrik „Guliver“, úzkostné, clivé, túžobné volanie „Jonatán“… návrat z ciest, na ktoré sme sa dostali len silou predstavy, demontovanie vigvamu, kniha a písanie prstom v nádeji na vytvorenie možného polyfónneho života… to všetko sú typické atribúty divadelného vyjadrovania nielen tejto inscenácie. V neopakovateľnej, osobitej a autorsky nezameniteľnej podobe môžeme ich vystopovať aj v ďalších inscenáciách detského divadla. Samozrejme, postupy sú diferencované, adekvátne tomu-ktorému tvorcovi, tomu-ktorému súboru, tej-ktorej téme, tomu-ktorému štýlu.

Andrej Turčan (Sme takí veľkí, akí sú ostatní malí)

Celý rozhovor a ďalšie články o Scénickej žatve 1995 a ďalšie články nájdete v časopise Javisko z roku 1995.

Javisko 1995 – výber pre SŽ

V časopise Javisko 12/95 o Scénickej žatve 1995

• Sme takí veľkí, akí sú ostatní malí (Andrej Turčan)
• Spoza žatevných snopov
• Postmoderna v divadle (b)
• Horizonty postmoderny (Peter Michalovič)