Hovorili sme síce o najpozoruhodnejších inscenáciách, nie však o najlepšej z vášho hľadiska…

Ľ. VAJDIČKA: Pre mňa je to jednoznačne Zátišie s matkou autora, režiséra, scénografa, atď. S. Lavríka a Bánovského pokútneho divadla. Dôvodov na to je viacero. Všetci sme dlho obdivovali poľské divadlo a uvedomovali sme si, že jeho otrocké prenesenie k nám by sa minulo účinkom. Že môže byť také, aké je, vďaka poľskej literatúre, spôsobu myslenia, divadelným tradíciám, atď. A zrazu som svedkom predstavenia, ktoré má podobné atribúty, pričom ho vonkoncom nemôžem podozrievať, že by niečo kopírovalo. Je pravdepodobné poučené mnohým, ale vtom pozitívnom zmysle slova. Vychádza z čisto slovenského materiálu.

J. CILLER: Môžem sa len pridať, konštatoval som tiež, že máme slovenského Kantora. Ja si ho navyše cením aj ako výtvarníka, čo vstupuje silno nielen do scénografie, ale do obrazového videnia vôbec, má všetky atribúty režiséra ako absolútneho tvorcu predstavenia.

Rozhovor s členmi lektorského zboru Scénickej žatvy 1996 Ľubomírom Vajdičkom a Jozefom Cillerom viedla Adela Demeková. (Osobnosti o osobnostiach)

Celý rozhovor a ďalšie články o Scénickej žatve 1996 a ďalšie články nájdete v časopise Javisko z roku 1996.

Javisko 1996 – výber pre SŽ

V časopise Javisko 11/96 o Scénickej žatve 1996

• O Scénickej žatve 96 trochu inak: Osobnosti o osobnostiach (rozhovor s Ľubomírom Vajdičkom a Jozefom Cillerom pripravila Adela Demeková)
• Zahraničné dotyky (a pohladenia) (Ľubo Šárik)
• Spoza žatevných snopov (iko)