Max Barry: Company
Daniel Koháni
Počas sledovania prednesu som sa nakrátko ocitol v budúcnosti. Je pondelok ráno, hektický kancelársky svet naberá na obrátkach, do kancelárie vstupujú prvé osoby a dráma začína. Našťastie som sa spamätal a ešte stále sedel v prítmí priestoru BarMuseum, kde sa dial prednes.
Daniel, čo stálo za rozhodnutím spracovať a predniesť tento konkrétny text?
Fascinuje ma, že text nemá ukončený záver. Divák si musí domyslieť. Tiež je dôležité, že príbeh je postavený na dvoch dejových líniách. Jednak ukazuje navonok ideálne fungujúci svet. Na druhej strane prezentuje aj temnú stránku. Ako je to v skutočnosti. Nie je všetko tak, ako to vyzerá navonok.
Venuješ sa umeleckému prednesu prózy. Má v tvojom repertoári miesto aj poézia?
Venujem sa aj poézii, no dominuje próza. V próze je možné viac variovať s hlasom a prejavom a nie je rámcovaná veršom.
Ako prebieha tvoja príprava na recitáciu a prednes? Aké sú kroky, ktorými pristupuješ s textu?
Snažím sa nájsť, čo z textu môžem a dokážem premietnuť do svojho reálneho života. Text čítam v neutrálnej polohe, bez snahy o karikatúru a vytvárania postáv. Následne si každú postavu rozpracujem osobitne. Spájam ich, aby všetko dávalo zmysel a aby divák nemal pocit, že ide iba o naspamäť naučený text.
Aké všetky okolnosti vplývajú na recitátora Daniela Kohániho?
Veľký vplyv na mňa ma aj to, či vidím na diváka. V BarMuseu som mal trochu nevýhodu, svetlo bolo nastavené tak, že som nemohol čerpať z toho, čo mi ponúknu, ako sa tvária, aký temporytmus práve majú. Potom určite zaváži tréma a miera, do akej sa s ňou vysporiadam, ale aj momentálna duševná pohoda-nepohoda.
Ako by vyznel prednes napríklad pri mori?
Bolo by to uvoľnenejšie, podané ležérnejším štýlom. Významný je aj priestor. Prednes by som patrične prispôsobil.
Čo do budúcna?
Chcem sa venovať tvorbe dlhšieho rozsahu. Prednes na hrane monodrámy. Tieto svety sa prelínajú. Pridáva sa herectvo, ktoré študujem na konzervatóriu.
Aj masmediálnu komunikáciu v Prešove…
Toto bol pokus, no nedokázal som sa venovať obom svetom. Dal som prednosť umeniu, v ktorom som viac doma.
pani Švoňavá
FOTO: Jakub Jančo
