Redakcia má pre dnešok hotovo, zatvárame notebooky a bežíme k Strojáru, užiť si ešte pred polnocou trochu zábavy.
SBS-kár pri bráne je trochu skľúčený, krčí plecami, nie je vás kam usadiť, všetko je plné! Pred kinom posedávajú hlúčiky mládežníckych súborov, predvádzajú sa kúsky nového cirkusu.

„To je bulvár, tých pustite!“ niekto nás ťahá dnu. Stoly i lavice sú preplnené, na parkete skáče nesmelý párik zo súboru, ktorý hrá až zajtra. O chvíľu pôjdu spať. DJ Tričko v povestnej džínske sa usmeje popod fúzy, pozrie sa ponad okuliare, z CD púšťa Conga a Gloria Estefan stiahne na parket i nesmelých Žatevníkov. Nová dlažba dáva priestor pre tanečná kreácie. Dielňa fyzického divadla sa na parkete snaží prekonať experimentálne divadlo. Vedenie z NOC-ky predvádza svoju najnovšiu choreografiu.

Oceňujeme, že modrý stan je dvakrát taký veľký ako predchádzajúce roky a dva bary sú len vítaným bonusom. Pre úspešné súbory je pivo za polovicu, borovička s kofolou za gastráč – obľúbené menučko žatevných štamgastov, je v ponuke aj tento rok.

Hosť festivalu, divadelný súbor z Lagosu, sa snaží naučiť slovenských divadelníkov svoje africké tance. Porotcovia ešte sedia pri jednom stole, horlivo diskutujú o trendoch moderného ochotníckeho divadla, kým ich uvádzačky tiež nevytiahnu na parket. Okúňa sa len Jaro Valek, ale pohľad tanečnej partnerky je nekompromisný. Pri It´s my life už na parkete skáče aj programový riaditeľ Matej Moško, ťažko uveriť, že je trojnásobným otcom a serióznym funkcionárom.

Do stanu sa snažia dostať domáci, naberajú odvahu osloviť hercov a herečky, ktoré cez deň videli v divadle. Zábava sa stupňuje. Strojár slúži výlučne na vylučovanie. Desiatykrát DJ Tričko zahlási: „Tak táto je posledná.” Tanec spája, došlo aj na dvíhačky. Láska sa prehnala naprieč súbormi. Nad Turcom svitá.

Ešte chvíľu postávame na prázdnom Námestí Svetozára Hurbana Vajanského. Tento rok tu modrý stan chýbal.

Redakcia
FOTO: Michal Lašut