EKOKRITICKÝ PANEL: Divadelný horizont má byť tam, kde patrí

Scénická žatva, 24. 10. 2021

MATKA

DS DIVOSUD, RIMAVSKÁ SOBOTA

 

Július Barč-Ivan, reprezentant slovenskej modernej expresívnej drámy s východiskami humanisticko-kresťanských princípov napísal Matku ako oslavu schopnosti a sily materinského obetovania sa. Krása a obeť akoby jedno boli o to viac, keď je vnútorne (z pohľadu hlavnej postavy) zdôvodnená božími signálmi. Autor projektuje svoj jazyk a filozofiu do postavy matky tak, aby cesta k tragickému koncu bola čo najkratšia a aby sa zbytočne nekľukatila.

Špecifické inscenačné priestorové potreby Šárikovej inscenácie v priestoroch improvizovaného javiska v martinskom BarMuseu narazili na zadnú stenu. Obrazne, ale aj v skutočnosti. DS Divosud z Rimavskej Soboty rozmiestnil svoju scénu tak ako najlepšie mohol, ale potreboval viac i menej, dokonca presnejšie a hlbšie. Viac metrov, menej luxov, alebo primerane presných luxov a možno hlbšiu analýzu do zosúčastňujúcich detailov, resp. precíznejší významotvorný poriadok. Moje heslovité poznámky na úplnom začiatku predstavenia boli: nábytok, obrázok, škaredý paraván. A to v zadnom pláne bude chór? Áno bol to chór, ale predpokladaný prínos antizujúcich prvkov, založených na priestorových dimenziách, vyšiel čiastočne navnivoč práve kvôli vzdialenosti zadnej steny. Taktiež nezaujímavé základné svietenie hracieho priestoru nepodporilo potrebnú atmosféru zodpovedajúcej „osudovej predurčenosti“.

K celkovému výsledku inscenácie prispieva často aj presvedčivosť zvolených výrazových prostriedkov, ku ktorým patrí aj voľba kostýmov a maskovania (aj výrazný účes). Hlavná predstaviteľka – Naďa Garayová, ako by na to pozabudla. Predstavitelia mužských postáv, Jana a Paľa – Roman Čarnoký a Miroslav Kopec, svojim hereckým prejavom, naopak, dopriali divákom plnohodnotný herecký prejav podmienený nielen majestátnym vzhľadom jedného z nich. Helena Chrenková ako suseda dôstojne a uveriteľne vytvárala potrebné dejotvorné podnety. Režijná koncepcia bezvýhradne ctila ducha autorovho zámeru a zároveň sústredenou prácou s hereckou akciou režisér dokázal svoju erudíciu aj dlhoročné skúsenosti. Realizácia každej divadelnej poetiky si vyžaduje svojské inscenačné podmienky, ku ktorým patria aj nároky na primerané priestorové dimenzie. Tu bolo treba zachovať duch dramatickej a priestorovej nutnosti, potenciál vzdialenosti medzi dvoma simultánnymi hracími priestormi, kuchyne a zadných stoličiek (chór). Aj keď Matka sa skutočne môže odohrať v malinkej stiesnenej kuchynke, predsa len sa zdá, že zadná stena – divadelný horizont, má byť tam, kde patrí. Porušenie tohto predpokladu ublížilo. V štandardnom javiskovom priestore by sme sa o tom vôbec nebavili.

 

Jaroslav Valek, porotca

FOTO: Jakub Jančo

Scénická žatva 2021