Rebeka

DS Teatro in vitro

S hlavnou predstaviteľkou Michaelou Vojtušovou (16)

Monodráma Rebeka mala v štúdiu SKD svetovú premiéru. A hlavná protagonistka Michaela Vojtušová hrala prvýkrát pred verejnosťou. Jej minimalistická scéna nezanechala žiadnu stopu, dokonca ani odpad. Zato samotné predstavenie prinieslo tínedžerský návod, ako si získať prvú lásku. Michaela sa cítila na javisku dobre a aj po rozboroch by túto monodrámu chcela hrať ďalej.

Aké je to byť prvýkrát na javisku?

Svietia na vás všetky svetlá, vy ste stredobodom pozornosti, diváci od vás očakávajú, čo urobíte, čo poviete. Sledujú vás, ako sa pohybujete zo strany na stranu. A ak sa v postave môžem viac uvoľniť a začať kričať, tak je to oslobodzujúce. Som na javisku rada.

Ako vznikla inscenácia Rebeka? Si ty Rebeka?

Z väčšej časti určite! Pán učiteľ to síce napísal, ale mňa sa iba pýtal na obdobie, kedy som bola zaľúbená, ako som to prežívala. Do inscenácie som zatiahla aj naše rodinné prostredie a prírodné živly, ktoré zaujímajú moju maminu.Dokonca aj môjho spolužiaka, ale ten sa inak volá ako v Rebeke. Celé je to také ušité na mňa. Môj život, slovami pána učiteľa.

Vzniklo pri tvorbe veľa odpadu?

Vôbec. Pôvodný text sme vôbec neškrtali. Vyhodili sme vetu-dve, nie viac. Dokonca ani so slovami ako Popocatepetl som nemala problém, len prvýkrát, keď som to mala povedať trikrát za sebou, som si povedala: „čo?”

Je pán režisér Vlado Mores prísny?

Ó, povedala by som, že je empatický. Počúva, o čom rozprávam. Dobre sme spolu vychádzali. Iba keď som sa cítila trápne, že mám zaspievať, rozkázal, že to v inscenácii aj tak  bude.

Očakávali sme, že predstavenie vznikalo v období karantény, ale nevznikalo… 

Začali sme ho cvičiť koncom júna. Cez leto to bolo ťažké. Na jednej strane som chcela mať vlastný život, chodiť s kamarátmi na kúpaliská, ešte som tancovala aj so súborom, chodili sme na festivaly, ale musela som si nájsť čas dvakrát dve hodiny týždenne, aby som sa naučila texty. Nebolo to vždy ľahké, ale presvedčila som sa, že to stojí zato, že ma to baví a chcem v tom pokračovať.

Si tanečníčka a si zvyknutá na spoločnosť na javisku. Necítiš sa pri monodráme osamelo?  

Rada som v centre pozornosti, nie však v tom zlom zmysle. Aj v triede som tá, čo vytvára zábavu a rozpráva, ale nevadilo by mi ani s niekým iným hrať. Tiež by som si to užila. Viem sa prispôsobiť.

Cítite sa ako divadelný súbor udržateľne?

Neviem, ako mám brať súbor, lebo súbor som ja a pán učiteľ. A skupinky mladších detí, s ktorými ja nepracujem. Ak sa nerozhodnem vzdať, tak to vydrží. A ak sa k nám pridá David (David Smolka z monodrámy Šumienky, ktorá bola aj na Scénickej žatve 2019, pozn. red.), s ktorým by nás pán režisér chcel dať dokopy, aby sme urobili dialóg, môže vzniknúť niečo fakt dobré.

Mth

FOTO: Michal Lašut