JA SOM TYRA
DDS DRIM PRI ZUŠ J. ROSINSKÉHO, NITRA
S členmi súboru, herečkami Terezkou (11), Elou (12) a Ninou (12)
S uvedomelou mládežou si neradno zahrávať, povedal niekedy niekto. Vskutku, detský recitačný kolektív DDS DRIM nenecháva nitku suchú na žiadnej vážnej spoločenskej otázke – šikane, tyranii či vojne. Neprináša však takýto vycibrený senzibil na svetové problémy aj stopové prvky depresie?
Ako sa vám dnes hralo?
Terezka: Náročne. Kvôli svetlám sme nevedeli, kam čo máme v predstavení dať. Nevedeli sme si zapamätať, ktorá značka na zemi na čo je, aký predmet tam položiť, kedy sa tam postaviť.
Ela: Ale inak sa nám hralo v pohode.
Kde zvyknete hrávať?
Terezka: Väčšinou na ZUŠ-kách. Nedávno sme napríklad hrali v Bratislave a dopadlo to oproti dnešku oveľa lepšie. Hrávame aj na festivaloch, po súťažiach.
Ela, hráš hlavnú predstaviteľku Tyru, ktorá ale v inscenácii nepovie ani slovo (iba v mysli pre kocúra). Aké to je, keď rozprávajú iba ostatní a do toho všetkého ešte aj o tebe?
Ela: Niekedy je to nepríjemné, cítim sa byť šikanovaná, ale už som si zvykla.
Terezka: Inak ju máme radi. Však?
Nemáš chuť im to po predstavení niekedy vrátiť?
Terezka: Pozor, mne to vracia, mne to vracia… Aj keď nemusí.
Nina: Mne nie.
Máš pred niektorou zo scén rešpekt?
Ela: Cítim sa divne, keď ma sotia na zem alebo keď sedím v krabici a oni si mnou pohadzujú.
Terezka: Pritom mala byť v tej krabici zatvorená!
Nina: To sme ale zrušili, pretože by nefungovalo to svetlo, ktoré svieti zvnútra.
Ja som Tyra je poskladaná z rôznych, často nenadväzujúcich replík, ktoré si medzi sebou striedate ako taký ping-pong. Bolo náročné sa ich naučiť naspamäť?
Terezka: Nebol problém sa ich naučiť, skôr je masaker za niekoho zaskakovať a doučiť sa jeho texty.
Nina: Ja sa texty vôbec neučím aj keď ich mám dlhé. Nejako ich poviem rovno na javisku, prípadne mi Marica pošepká. Už som si na to zvykla.
V predstavení znie hudba od A. Vivaldiho. Baví vás?
Všetky: Áno.
Terezka: Najskôr som si povedala: „Meh“. Potom začala byť chytľavá.
Nina: Tie pesničky sú dosť uvoľnujúce oproti príbehu, ktorý hráme.
Ako ste sa o tom príbehu s pani režisérkou rozprávali a ako vznikal text a celkový koncept inscenácie?
Nina: Vždy keď pripravujeme novú inscenáciu, máme na výber viacero tém a kníh, z ktorých si vždy kúsok prečítame a potom hlasujeme, čo sa nám najviac páči a čo by sme chceli robiť. Zvolili sme si „inakosť“, pričom každý mal sám za seba opísať, ako na neho táto téma pôsobí a čo pre neho znamená.
Terezka: Potom sme začali sami tvoriť scenár, písať eseje o téme, čítať a počúvať materiál, ktorý nám Marica posiela.
Čo pripravujete ďalšie?
Ela: Malú krajinu od Gaël Fayeho. Je to o vojne.
Ďalší náročný a smutný námet? Prezraďte viac.
Ela: Bude to ešte depresívnejšie ako Ja som Tyra.
Uf, hrávate aj niečo veselé?
Terezka: Odkedy prišla do súboru Ela, tak už nie. Predtým sme mali aj komédie.
Ela: Joj.
Jakub z čeľade molovitých
FOTO: Michal Lašut
