SPOZA EKOPONY: Tyru si demokraticky zvolili, aby ju mohli šikanovať

Scénická žatva, 22. 10. 2021

JA SOM TYRA

DDS DRIM PRI ZUŠ J. ROSINSKÉHO, NITRA

S členmi súboru, herečkami Terezkou (11), Elou (12) a Ninou (12)

 

S uvedomelou mládežou si neradno zahrávať, povedal niekedy niekto. Vskutku, detský recitačný kolektív DDS DRIM nenecháva nitku suchú na žiadnej vážnej spoločenskej otázke – šikane, tyranii či vojne. Neprináša však takýto vycibrený senzibil na svetové problémy aj stopové prvky depresie?

 

Ako sa vám dnes hralo?

Terezka: Náročne. Kvôli svetlám sme nevedeli, kam čo máme v predstavení dať. Nevedeli sme si zapamätať, ktorá značka na zemi na čo je, aký predmet tam položiť, kedy sa tam postaviť.

Ela: Ale inak sa nám hralo v pohode.

 

Kde zvyknete hrávať?

Terezka: Väčšinou na ZUŠ-kách. Nedávno sme napríklad hrali v Bratislave a dopadlo to oproti dnešku oveľa lepšie. Hrávame aj na festivaloch, po súťažiach.

 

Ela, hráš hlavnú predstaviteľku Tyru, ktorá ale v inscenácii nepovie ani slovo (iba v mysli pre kocúra). Aké to je, keď rozprávajú iba ostatní a do toho všetkého ešte aj o tebe?

Ela: Niekedy je to nepríjemné, cítim sa byť šikanovaná, ale už som si zvykla.

Terezka: Inak ju máme radi. Však?

 

Nemáš chuť im to po predstavení niekedy vrátiť?

Terezka: Pozor, mne to vracia, mne to vracia… Aj keď nemusí.

Nina: Mne nie.

 

Máš pred niektorou zo scén rešpekt?

Ela: Cítim sa divne, keď ma sotia na zem alebo keď sedím v krabici a oni si mnou pohadzujú.

Terezka: Pritom mala byť v tej krabici zatvorená!

Nina: To sme ale zrušili, pretože by nefungovalo to svetlo, ktoré svieti zvnútra.

 

Ja som Tyra je poskladaná z rôznych, často nenadväzujúcich replík, ktoré si medzi sebou striedate ako taký ping-pong. Bolo náročné sa ich naučiť naspamäť?

Terezka: Nebol problém sa ich naučiť, skôr je masaker za niekoho zaskakovať a doučiť sa jeho texty.

Nina: Ja sa texty vôbec neučím aj keď ich mám dlhé. Nejako ich poviem rovno na javisku, prípadne mi Marica pošepká. Už som si na to zvykla.

 

V predstavení znie hudba od A. Vivaldiho. Baví vás?

Všetky: Áno.

Terezka: Najskôr som si povedala: „Meh“. Potom začala byť chytľavá.

Nina: Tie pesničky sú dosť uvoľnujúce oproti príbehu, ktorý hráme.

 

Ako ste sa o tom príbehu s pani režisérkou rozprávali a ako vznikal text a celkový koncept inscenácie?

 

Nina: Vždy keď pripravujeme novú inscenáciu, máme na výber viacero tém a kníh, z ktorých si vždy kúsok prečítame a potom hlasujeme, čo sa nám najviac páči a čo by sme chceli robiť. Zvolili sme si „inakosť“, pričom každý mal sám za seba opísať, ako na neho táto téma pôsobí a čo pre neho znamená.

Terezka: Potom sme začali sami tvoriť scenár, písať eseje o téme, čítať a počúvať materiál, ktorý nám Marica posiela.

 

Čo pripravujete ďalšie?

Ela: Malú krajinu od Gaël Fayeho. Je to o vojne.

 

Ďalší náročný a smutný námet? Prezraďte viac.

Ela: Bude to ešte depresívnejšie ako Ja som Tyra.

 

Uf, hrávate aj niečo veselé?

Terezka: Odkedy prišla do súboru Ela, tak už nie. Predtým sme mali aj komédie.

Ela: Joj.

 

Jakub z čeľade molovitých

FOTO: Michal Lašut

Scénická žatva 2021