Solitarita

DŠ Rosathea – RosArt, Ružomberok

S režisérkou  Mariannou Stančokovou

Pozvať na rande čerstvú známosť do divadla na satirické divadlo nie je vždy dobrý nápad. Hrozí, mentálna disharmónia. A keď sa ťa v hľadisku herec otvorene, pred všetkými opýta, koľko stálo tvoje miesto, to len začína zábava.

Divácka interakcia je divadelná výzva. Nie každý divák je prajný. Aké máte skúsenosti s interakciou?

Diváci v Štúdiu SKD boli reaktívni, čo je pre nás celkom dôležité. Zažili sme rôzne skúsenosti, no neobávam sa ich interakcií vzhľadom k tomu, že celý tím je extrovertný a že sú to nebojácni ľudia. Keď narazia na diváka, ktorý nemá záujem byť interaktívny, tak idú ďalej.

Dozvedel som sa, že inscenovaný text nie je váš autorský počin, ale dielom zahraničnej dramatičky. Ako sa do inscenácie pretavil tento fakt?

V popise inscenácie to neuvádzame, no štyri obrazy sú z hry Solitarita a jeden obraz, výstup Pracovný pohovor pochádza z diela Work in progres od tej istej autorky Gianiny Cărbunariu. S pôvodnými dielami sme intenzívne pracovali a dramaturgicky ich upravovali, aby fungoval aj v našom biotope a diváci dokázali identifikovať satiru a kriticky rozmýšľať nad témami, na ktoré inscenácia poukazuje.

Do inscenácie Solitarita si priniesla typ direktívnej, alebo demokratickej režisérky?

Tak ako chceme, aby diváci boli mysliace bytosti, aby z divadla odchádzali s materiálom na uvažovanie, rovnako je mojou snahou obklopovať sa ľuďmi, mysliacimi bytosťami, ktoré prinášajú vlastný invent a názory. Hoci mám vždy vlastnú konkrétnu predstavu, nebránim sa ju ohýbať v spoločnom tvorivom procese v prospech čo najlepšieho výsledku. Ide mi o to, aby divadlo bolo čo najzrozumiteľnejšie, najprirodzenejšie a najkomfortnejšie pre tvorcov.

Aktuálne sa venuješ štúdiu odboru réžie a dramaturgie. Ktorá strana tvorby je u teba ťažisková?

Cítim sa viac režisérkou. V dramaturgii mám ešte neobývané ostrovy, ktoré si musím prejsť a lepšie zmapovať. Aj v škole sa venujem viac réžii.

Oslovilo vás počas tvorivého procesu niečo, čo by ste dokázali zrecyklovať v budúcich prácach?

Hravosť je to, s čím sme sa odhodlali pracovať a ktorú určite mienime zúžitkovať a zopakovať. Po dlhom čase sme inscenovali komédiu a nabrali sme si toľko radosti a veselosti, koľko sa do nás zmestilo. Považujem to za náš prenosný element.

Brúsite si zuby na autorské texty?

Zatiaľ som nepracovala na autorskej inscenácii. Popravde si na to zatiaľ netrúfam. Ani v tíme nemáme zatiaľ nikoho s podobnými ambíciami. No ten čas príde a bude to veľkolepé.

Faktom je, že doteraz sme v divadle riešili viac osobné, intímne témy a vzťahové záležitosti. Solitarita je zrejme prvá inscenácia, v ktorej riešime viac celospoločenské a všeobecné otázky. Pozreli sme sa na zúbok problémom z makroperspektívy.

pani Švoňavá

FOTO: Michal Lašut