Hriech podľa J. G. Tajovského v podaní DIVADELNÉHO SÚBORU JÁNA CHALUPKU pri ZK ROH Mostáreň z Brezna naozaj spojil „nespojiteľné“. Zvolil si (réžia Ľuboslav Majera) mobilizujúcu modernosť formy, akýsi vnútorný apel na ľudí, ktorí sa „musia“ prizerať na trpký osud tých — dnu v aréne —, čo sa z neho nevymocú, bez toho, aby sa zriekol toho sťaby u nás večného, „patriarchálneho“ etického pátosu. Majera, či chceme alebo nie, znovuobjavil „antické“ herectvo, herectvo oznamovania, neustálej komunikácie s chórom, ktorý len niekedy je svedomím postihnutých, viac je podpichovateľom, zlomyseľným komentátorom, tárajom, udavačom.

Práve preto, že hrana, nakoľko príbeh zasahuje najmä súčasníka, teda toho, čo pozabudol na ozveny svedomia respektíve „hryzenie“ verejnej mienky, a toho dávnejšieho predka, ktorému sa svedomie neustále predkladalo (nehovoriac susedské okolie), je veľmi úzka,  je aj taký divácky ohlas,  že Hriech je trochu anachronický pre najmladších. Asi je pravda, že „odcudzené“ hlasy chóru sú príliš hlasovo vysunuté inam, ďalej od skutočných osudov tam dnu žijúcich, zato ale vzťahy prítomných postáv o to viac zasahujú diváka. Dokonca komunikujú cez neho — keď sú si navzájom chrbtom… A to sú netušené objavované priestory herectva, aj keď na prvý pohľad len tradičného.

Damian Vizár (madame AMOSFÉRA, monsieur POSTOJ na strechách divadelných výsledkov)

Celé hodnotenie a ďalšie články o Scénickej žatve 1985 a ďalšie články nájdete v časopise Javisko z roku 1986.

Javisko 1986 – výber pre SŽ

V časopise Javisko 2/86 o Scénickej žatve 1985

• Madame ATMOSFÉRA, monsieur POSTOJ na strechách divadelných výsledkov (Damian Vizár)
• Scéna: Ján Zavarský (Alena Štefková)
• Naša anketa na Scénickej žatve 1985