Koľadova dráma a mikulášsky súbor dokázali túto atmosféru preniesť na javisko s použitím minimálnych divadelných prostriedkov (a žiadneho zbytočného) spôsobom, akým to v šesťdesiatych rokoch dokazovali filmári českej novej vlny. Po veľmi dlhom čase som na slovenských javiskách videl hercov, ktorí nepotrebujú byť v prvom rade pekní (aby sa za nich v reklamných spotoch na svoje výrobky nemuseli firmy hanbiť). Tvorcom išlo o výpoveď o živote, vesmíre a tak vôbec… Ich autentické herectvo bolo prirodzené, malo výborný temporytmus, vynikajúco odpozorované psychofyzické charakteristiky dramatických postáv a originálne herecké gestá. To všetko v jednoduchých, jasne čitateľných mizanscénach, v scénografii bez zbytočných efektov a výborne utrafených kostýmoch. Ono sa to môže zdať ako jednoduché. Tricky thing dokáže iba divadlo. Nič netreba prechváliť, ale komu česť, tomu česť. Počas inscenácie som sa pokúšal vybaviť si slovenských profesionálnych hercov, ktorí by dokázali zahrať Murlin Munro tak uveriteľne, ako DS GFB. Ak vám niekto napadne, pošlite mi prosím email…

Ján Šimko (Bolo na čo pozerať. In Javisko 3/2005)

V časopise Javisko 3/2005 o Scénickej žatve 2005

• Dobrá úroda, blbá nálada (Ján Šimko)
• Bolo na čo pozerať (členovia poroty k jednotlivým inscenáciám)
• Ocenenia SŽ 2005 (Iveta Jurčová a js)
• Režisér Kuráň pripravuje ďalšiu bombu (Mário Jokič)
• Termín v rodinnom divadelnom kalendári (Karol Horváth)