Scénická žatva 2021 – absurdná dráma s netradičným koncom
Veľkolepé plány nazvané „99. ročník Scénickej žatvy“, prezieravo vklinené medzi poradovými vlnami koronakrízy, dostali napokon podobu matrixovského déjà vu.
Už v roku 2020 sa Scénická žatva nútene presunula do úzkeho okolia Bratislavy a predovšetkým širokého digitálneho prostredia. Tento rok to s 99. ročníkom vyzeralo sľubne. Druhá vlna odznela a tretia sa poslušne prispôsobila letnej turistickej sezóne. Nuž, všetci sme sa tešili, že sa uvidíme na konci augusta v Martine. Konečne! Všetko bolo pripravené, nič nás nemohlo prekvapiť, a predsa! Covid-19 našiel medzeru v realizačnom tíme a zaplnil ju spôsobom sebe vlastným. Zo zlých možností, popri ktorých by aj Sofiina voľba pôsobila ako výber wellness pobytu, som zvolil tú najbolestivejšiu a festival som zrušil v deň zahájenia. Zdravie je, napriek všetkému, najdôležitejšie.
Chápal som frustráciu, smútok, slzy i rezignáciu všetkých zainteresovaných, zúčastnených i priaznivcov. Napokon, práve divadelníci to za posledné roky kvôli pandémii schytali priam gargantuovským spôsobom. Nestretávajte sa, necvičte, nehrajte! A potom toto… Zbohom javisko i hľadisko! Smútil som s nimi. Avšak, každá tragédia má v sebe zárodok nádeje.
Netrvalo dlho, dali sme hlavy dokopy – kolegovia z Národného osvetového centra, programový riaditeľ festivalu, priatelia a zástancovia Žatvy z Martina, skrátka, všetci, aby sme sa pokúsili o nemožné. V tichu, opatrne sme zistili, aký termín repete je vôbec reálny. November je plný, december neskoro, budúci rok absurdný, október by to mohol byť. Napokon, bude sa vtedy konať aj krajská postupová súťaž a prehliadka neprofesionálneho divadla Turčianske javisko, šlo by to urobiť spoločne. Našťastie, Turčianske kultúrne stredisko bolo tejto idei naklonené. Pán primátor mesta Martin prisľúbil podporu ako v auguste. Slovenské komorné divadlo – Martin bolo za všetkými desiatimi. Proti bol len vývoj pandemickej situácie vtelený do kultúrneho semafora. Veď v októbri už môže byť všetko čierne.
Nevadí! Nesmierne úsilie mojich kolegýň a kolegov, za ktoré vrúcne ďakujem, rovnako ako za nasadenie spolupracovníkov a partnerov, sa vyplatilo. Nielen do výšky rozpočtu, ale aj s pridanou hodnotou. Túžbou a chcením. Scénická žatva musí byť, aj keby na Plán obnovy v kultúre nebolo! Vytvorili sme alternatívne scenáre na väčšinu písmen abecedy a rozhodli sme sa pred festivalom niekoľkonásobne otestovať všetkých pracovníkov NOCky. Program bol premenlivejší ako volebné preferencie opozície po transformovaní sa na koalíciu. Menili sa počty dní konania festivalu a všetko s tým spojené. Propagácia dostala na frak, ale stále lepšie, ako vstúpiť druhýkrát do tej istej rieky a vymáčať sa v prípadnom zásahu vyššej moci bez pomoci. Ďalšie zrušenie by nás vyzmizíkovalo všetkých. Placho sme sa osmelili kurizovať a viete čo? Martin sa cudne začervenal a sme tu. Môžeme sa posadiť na Ionescove stoličky, zamávať Beckettovmu Godotovi a prežiť, ako sa ľubozvučne rečie, happyend.
Erik Kriššák, generálny riaditeľ Národného osvetového centra
FOTO: Jakub Jančo
