Matka
DS Divosud, Rimavská Sobota
S režisérom Ľubom Šárikom
Ochotnícki divadelníci už oddávna potvrdzujú výrok Lopeho de Vegu, že na divadlo stačia tri dosky, dvaja herci a jedna vášeň. Kým profesionáli si ešte len opatrne začínajú uvedomovať, ako zaťažujú planétu neustálou produkciou, novými a novými opulentnými výpravami, neprofesionáli sú priekopníkmi vo vynaliezavom minimalizme. Heslom „musí sa to zmestiť do jedného auta” sa riadia aj divadelníci z Rimavskej Soboty, ktorým okrem predstavenia ďakujeme aj za snahu o redukciu emisií výfukových plynov. Na Barčovu-Ivanovu Matku sme sa pýtali režiséra Ľuba Šárika, ktorý porozprával napríklad o…
… tom, prečo práve táto a nie žiadna iná Matka
Nápad vlastne vzišiel z núdze, mali sme herca, ktorý už nie je medzi živými a chceli sme hrať hru, ktorá je svojím spôsobom blízka jeho osudu. Hral detektíva, ktorý vyšetruje smrť Matky. Až potom do tej inscenácie pribudlo ďalších päť hercov.
… o Matke bez Katky
Nemali sme Katu pôvodne a nemáme ju ani teraz, takže nás nezaskočilo, že naozaj nemohla prísť.
… o tom, že Matku áno a Tatka nie
V prvom rade sme sa dohodli, že nikto z účinkujúcich nepôjde pod svoju hranicu alebo naopak, nebude hrať niečo, na čo nedosiahne. Neviem si predstaviť, že by títo ľudia hrali napríklad Tatka Ubu.
… o koncepcii
Koncepcia vždy vychádza nie z toho, čo si ja viem predstaviť, ale z toho, čo oni vedia zahrať. Matku už dávno chceli hrať, najmä hlavná predstaviteľka, ktorá už tiež má sedemdesiatku. Nebol som naklonený takejto dráme, lebo v ochotníckom divadle veľakrát vyjde dramatický moment komicky a naivne, ale keď sa oni rozhodli, že to chcú urobiť, tak ja som sa len pridal.
… o úspore času a obmedzeniach súboru
Príbeh, ktorý je teraz päťdesiatminútový, by sa hral dlhšie, keby sa tam objavili nejaké psychologické momenty. Ale nemyslím si, by sa také herectvo v súbore, ktorý my máme, dalo uplatniť. Na to musí súbor dozrieť. A musí sa to aj režijne vedieť spraviť, ja som len režisér-amatér.
… o poctivej scénografickej recyklácii
Máme stôl, ktorý sa dá rozložiť na rôzne spôsoby a hrávame s ním už tridsať rokov, keď je nejaká príležitosť. Začal u Ťapákovcov, potom išiel do Neprebudeného a teraz ho máme v Matke.
… o tom, že praktické a ekologické ide ruka v ruke
Scénografický koncept je celkovo taký, že čím menej môžeme mať, aby sme to spratali do jedného auta. Aj kvôli účinkovaniu, aj preto, že Mestské kultúrne stredisko má len jedno malé auto, ktoré nám vie poskytnúť.
… o vonkajšom minimalizme a vnútornom maximalizme
Chceli sme chudobnú scénografiu aj málo rekvizít, aby sa hrou herca ukázalo, čo tam je, čo nie je prítomné.
… o hudobných parazitoch v predstavení
Neviem, čí to bol mobil, my sme mali všetko stiahnuté, od pultu to nešlo. Myslel som si, že je to požiarna hláška alebo nejaký signál, že niečo nie je v poriadku. Nebolo to od nás, my máme iba Mahlera, 3-4 hudobné momenty ako signál, že sa niečo na scéne zmení.
… o budúcnosti a o (ne)rovnosti pohlaví
Teraz robím iba so ženami hru Ákosa Kertézsa Vdovy. Tu pili chlapi, tam pijú ženy. Naši chlapi nemôžu teraz hrať, jeden je vychovávateľ, druhý podnikateľ, nechali sa vypoklonkovať, aby som s nimi nepočítal.
Ma Šla
FOTO: Jakub Jančo
