PISOČOK

DIVADLO KĽUD, KLADZANY

Divadlo Kľud z Kladzian patrí medzi súbory, ktoré systematicky uvádzajú pôvodné autorské hry a to vo východoslovenskom nárečí. Výnimkou nie je ani inscenácia Pisočok. Tá rozpráva príbeh dvoch rodín z východu, ktoré prídu dohodnúť sobáš svojich na divoko žijúcich detí do Bratislavy. Obe rodiny sa prvý raz stretávajú na pieskovisku, kde starí rodičia majú postrážiť dvojročného vnúčika Přemka, zatiaľ čo Přemkovi rodičia sú v práci.

Zoznamovanie potenciálnych budúcich svokrovcov je vďačná téma. Prirodzené napätie vyplývajúce z očakávaní a obáv, ako si rodiny sadnú. Či keď už na stretnutie dôjde, neisté „smalltalky“ v snahe nájsť si k sebe cestu vedia generovať množstvo humorných situácií. A autor textu a zároveň režisér inscenácie Jozef Jenčo stavil predovšetkým na túto kartu. Výsledkom však je, že zo 70-minútovej inscenácie sa tomuto „osudovému“ čakaniu a stretnutiu rodičov venuje takmer ¾ času.

Text má až anekdotický charakter, ale skôr na konverzačnej úrovni ako na tej situačnej. Čo je škoda, najmä v kontexte toho, že zvlášť rodičia mladej mamičky Agáty sú výrazné herecké typy. Tomuto rodičovskému páru sa darí na javisku vzbudiť dojem skutočne dlhoročného manželského páru, ktorý si lezie na nervy a sústavne sa doberá.

Na jednej strane oba rodičovské páry z východu reprezentujú svet tých konzervatívnych „vidiečanov”, zatiaľ čo ich deti žijúce v Bratislave sú predstaviteľmi „mestskej kultúry“, ktorá zabúda na tradičné hodnoty (život na divoko, dieťa pred svadbou, nevera). No ten večný ideový spor medzi dedinou a veľkomestom je sploštený skôr na úroveň slovného humoru, namiesto toho aby síce s nadhľadom (čo je veľká devíza Jenčových textov), no predsa ponúkol hlbší obraz hodnotového sporu.

Tento tematicky silný motív tak inscenácia ponúka iba v nejakom náznaku a aj to na samotnom konci inscenácie s príchodom mladého páru Agáty a Milana. Kde sa na kratučkej ploche demaskuje pokrytectvo Agáty, ktorá ako sa ukazuje bola svojmu budúcemu manželovi neverná a otcom dieťa – malého Přemka je jej bývalý milenec. Ale na samotnom konci sa ako rovnaký pokrytec ukazuje sám Milan, ktorý sa dozvedá, že jeho nevera má tiež následok v podobe batoľaťa. Toto záverečné demaskovanie však tiež prebehne na takej krátkej ploche, že je skôr pointou vtipu než hodinovej inscenácie.

Súbor Kľud a jeho dvorný dramatik a režisér Jozef Jenčo zjavne pozná svoju cieľovú divácku skupinu. Vedia, že dopyt je predovšetkým po komediálnom žánri a dobre narábajú so stereotypmi východniarov z dediny. Zároveň súbor ťaží z prirodzených a zaujímavých hereckých typov. Škoda len, že dobre načrtnutá téma v texte Pisočok zostala utopená v dialógoch síce plných slovného a autenticky „kuchynského“ humoru, ale nedovoľujúcich naplno rozvinúť jej potenciál.

Zuzana Galková, porotkyňa

FOTO: Jakub Jančo