Lakomec

Divadlo „A“ a Divadlo SHANTI, o.z, Prievidza

S predstaviteľkou Harpagona: Evou Liškovou

Ako vznikol nápad obohatiť niektoré postavy hry o tak známe charaktery? Videli sme smiešnu nervnosť Funesa, v pamäti utkvela aj excentrickosť Amádea vedľajšej postavy.

Pridať známy prízvuk a gestá k postave bol nápad režiséra Kveťa Palika. Chceli sme trochu pomýliť diváka. Nemalo by to vyznieť ako to zjavné v charaktere postáv. Stále nás baví skúšať, čo sa ešte dá. Aj režisér mi po dnešnom predstavení povedal, že znovu videl niečo nové. Na druhej strane, ak by sme hrali stále rovnako, už by sme sa nemali kam posunúť. Nikdy v živote som nechcela byť dokonala, nemala by som sa čo naučiť.

Stvárňuješ radšej napísané, charakterovo jasné postavy klasických textov, alebo radšej hľadáš a nanovo buduješ?

Milujem starú klasiku. Bola som prekvapená, keď mi Kveťo ponúkol túto rolu. Cítila som zodpovednosť a keďže ide o hlavnú postavu, požiadala som o alternáciu, ak by sa stalo, že budem chýbať. V podstate rolu šil na mňa, čo ma milo prekvapilo. Považujú ma síce za komediálny typ, no rada skúšam všeličo. Napriek tomu moja duša piští za veršovanou historickou drámou. K jubileu mi naposledy ponúkli zahrať si monodrámu, kratší text od Marenčina. Som rada, že to konečne nie je komédia.

Kde sa v súbore vzal nápad inscenovať Lakomca?

Režisér prišiel s viacerými návrhmi. Demokraticky sme sa rozhodli pre Molièra. Vybrali sme si hru, na ktorej by sme sa aj sami zabavili, oddýchli si od psychologických, hĺbavých hier.

Aké sú vzťahy v súbore?

Myslím, že vzťahy v súbore fungujú. Aj napriek generačným rozdielom nachádzame spoločnú reč. Fungujú aj klasické divadelné rituály, napríklad spojenie rúk pred začiatkom. Práve pred predstavením sme náš rituál nestihli, nedokončili. Už sme aj podebatovali, čo, kde, kto, ako, dobre, horšie. To však patrí k divadlu. Režisér Kveťo je prístupný nápadom aj kolektívnej tvorivosti. Zdá sa mi, že niekedy by mohol byť aj prudší. Je príliš veľký kľuďas.

Je postava, hra, alebo inscenácia, ktorú by si si rada ešte niekedy zopakovala či zrecyklovala?

Milovala som každú postavu. Ak by sme si mohli zopakovať jednu inscenáciu, bol by to Príbeh z Maconda v réžii Jozefa Krasulu. Inscenáciu sme mohli hrať aj dlhšie, no prevádzkové záležitosti nám to nedovolili. Našťastie prišla ďalšia a ďalšia skvelá inscenácia… Nemám rada skúšky a čítačky, chcem byť vždy hneď v pohybe.

pani Švoňavá

FOTO: Jakub Jančo