Hovoríme o tom už dva roky. Korona, korona, korona.. Jej vplyv na všetky oblasti nášho života sú v niektorých prípadoch devastačné. A možno sú len skúškou, či to čo má byť, naozaj vydrží, má tendenciu pokračovať v lepšom, novom šate. Scénická žatva je festival, ktorý pre neprofesionálne divadlo znamená vyvrcholenie divadelnej sezóny alebo malé Vianoce v augustovom termíne. Vtedy sa žne. Tohto roku sa úroda zbierala v októbri, pretože sa ozvalo známe: „korona, korona, korona.“ Podstatné je, že úrody bolo, pretože vírus divadelný je silnejší než ten covidový alebo akýkoľvek iný. Preto je podtitul REŠTART pre festival Scénická žatva príznačný. Hovoríme o neprofesionálnom divadle, o ochote, chuti a energii venovať sa divadlu po pracovnej (platenej) činnosti bez finančného ohodnotenia, o víkendových skúškach, namiesto oddychu a tráveniu času s rodinou a blízkymi, o hľadaní priestoru, financií na rekvizity, dopravu a tlačoviny, častokrát vyťahované z vlastnej peňaženky. Obrovská vďaka patrí samosprávam, ktoré si uvedomujú, že divadlo (ako veľká a podstatná časť kultúry) je súčasťou života človeka či už v meste alebo na dedine. Jeho miesto je teda nesporné aj keď sa o jeho hodnote vedú spory. Je tu a vždy tu bude.
Dramaturgia Scénickej žatvy nemala ľahkú úlohu. Mnoho krajských súťaží neprebehlo, z ktorých by sa víťazi prezentovali na festivale. Z tohto dôvodu bola dramaturgia vystavaná ako výber inscenácií, ktoré „prežili“ covidové obdobie a chuť ochotníkov pricestovať do Martina a prezentovať sa na poli divadelnom. Toto uvedomenie má svoju veľkú hodnotu, pretože mnoho ochotníckych divadelných súborov sa počas pandémie rozpadlo. Aj návštevníkov/divákov bolo pomenej. Ale predsa sa našli odvážlivci, ktorí prišli vzhliadnuť inscenácie a tak podporiť svojou prítomnosťou divadelných ochotníkov.
V dramaturgii festivalu dominovali svojou účasťou detské a mládežnícke súbory. Tri z nich sa bohužiaľ nemohli pre chorobu odprezentovať (DS Gong, DS Naboso ZUŠ J. Rosinského, DS ČI – PR – CHA ZUŠ J.L.Bellu). Áno, jeseň má svoje úskalia, ale aj radosti. Nevadí, dôležité je, že mali chuť prísť a nedali sa odradiť pandemickou dobou a niečo vytvorili. Presne tak ako aj dospelé divadelné súbory a recitátori, ktorí sa festivalu zúčastnili. V divadelných inscenáciách sme sa stretli s doposiaľ neobjavenou divadelnou predlohou (Betsuyak Minoru – Kengura – Divadlo G Trebišov), s akcentovaním na tému matky/ženy a jej postavenia v spoločnosti (DS Elenky z Mudroňky, DS Šapo, DS Divosud), ale aj stále vyhranenou témou inakosti (DDS Jednosmerka, DDS DRIM,). Dramaturgiu festivalu dopĺňa aj kočovné (typ jarmočného divadla) Potulné dividlo J+T, ekotéma (DDS Kamarát), téma neľudskosti a manipulácie (Divadlo G), téma kontrastu mestského a dedinského prostredia – tradičného a liberálneho zmýšľania (Divadlo KĽUD) a všeplatná téma výsmechu lakomcov, pokrytcom, svätuškárom a záletníkom (Divadlo „A“ a Divadlo Shanti). V prednesoch dostali priestor aj slovenské autorky (Vanda Rozenbergová a Taťjana Lehenová) i austrálsky autor Max Barry.
Režijno – dramaturgické koncepcie buď vychádzali z klasických overených postupov, alebo (a najmä) z experimentovania v procese tvorby (inscenácia Nevypočutí, Kengura). Mnoho inscenácií prinieslo aj aktuálne spoločensko-politické dianie na Slovensku (Potulné dividlo J+T, Divadlo KĽUD, Divadlo G, DDS Kamarát). Problematickým sa stala dramaturgia jednotlivých inscenácií. Či už tomu bolo v zahltenosti spracovania tém a ich problematickom javiskom spracovaní, alebo nesúrodosť znakovosti, ktorá vybočovala z línie pointovania. Netreba sa báť škrtať jednotlivé textové pasáže, vyberať si naozaj divadelne spracovateľné situácie, overovať si ich výber nezainteresovaným divákom a následne byť k svojmu dielu sebareflexívnym. Po hereckej stránke sme sa stretli s erudovanosťou v používaní hereckých výrazových prostriedkov, ktoré na odporúčanie odbornej poroty potrebujú ďalšie vzdelávacie aktivity v hereckom umení, pre vlastný nielen herecký rozvoj. Účasť na hereckých workshopoch, ktoré jednotlivé osvetové strediská ponúkajú, či prizvanie si hereckého lektora, sú práve tou správnou divadelnou injekciou, ktorá pomôže zveľadiť herecký talent a nasmerovať ho k ďalšej hereckej inšpirácii v kreovaní javiskovej postavy. V detskom divadle sa v jednom prípade stretávame s vágnym prístupom v používaní prostriedkov tvorivej dramatiky aj napriek inscenovaniu súčasnej témy (DDS Kamarát).
Výtvarná zložka jednotlivých inscenácií je buď minimalistická alebo zahltená scénografickými znakmi. Úspornosť v používaní scénografie a jej akčnom a pretváranie je tým pravým orechovým v javiskovej interpretácii predlohy. S tým súvisí aj svietenie, ktoré vytvára atmosféru pre jednotlivé scény inscenácie. Vieme, že svetlá sú pre niektoré súbory nedostatkovým tovarom, a že v mestských/dedinských kultúrnych domoch, respektíve nedivadelných priestoroch nie je možnosť „hry so svetlom“, avšak aj na túto problematiku existuje divadelný liek. Nemusíme používať primnoho svetla, ale používať ho menej pre zvolenú koncepciu. Avšak, aj pri svietení musím myslieť na diváka, ktorému ponurosť svetla aj napriek snahe vytvoriť atmosféru berie možnosť plnohodnotne sa venovať sledovaniu inscenácie.
Hudobná zložka sa v inscenáciách stala v niektorých prípadoch dominantou (J. G. Tajovský – Matka – DS Šapo). V inej inscenácii sa okrem toho, že bola autorskou (nielen v tvorbe, ale aj interpretácii) stala súčasťou a dotvárala tak prelínanie jednotlivých dramatických situácií (Potulné dividlo J+T – Legenda Jánošikowa?).
V prednesoch sa stretávame s aktuálnosťou tém (manipulácia, sebaidentifikácia, pohľad do vnútra korporácií). Prejav jednotlivých recitátorov bol veľmi prirodzený, používanie gestických a mimických prostriedkov bol minimalistický a vytvorený zmysluplne.
Budúci rok čaká Scénickú žatvu jubileum. Storočnica, ktorá podľa očakávaní prinesie pohľad nielen do minulosti a sprítomní dnešok, ale aj vízie budúcnosti. Už teraz sa všetci tešíme na zber divadelnej úrody (dúfajme v auguste). Nie je ľahké byť pozitívnym (duševne) v dobe, ktorá sprísňuje opatrenia, avšak buďme trpezliví a majme zdravý nadhľad a nádej, že ochotnícka scéna (ktorá si už všeličo zažila) prežije, aj keď sem-tam padne.
Katarína Mišíková Hitzingerová
predsedníčka poroty 99. ročníka festivalu Scénická žatva
FOTO: Jakub Jančo
