Hrôzostrašný osud Melpomena Jonesa
Na sto plus prvej Scénickej žatve sa svojimi recitačnými schopnosťami blysol aj Samuel Macko. Tento mladík pôsobiaci elegantným, priam až úctyhodným dojmom odprezentoval nemenej elegantným a úctyhodným spôsobom prózu Stephena Leacocka. S gráciou anglického džentlmena odpovedal na niekoľko otázok.
Ako sa ti recitovalo na tohtoročnej, stoprvej, Scénickej žatve?
Dobre sa mi recitovalo. Pekne.
Ako si prišiel práve na poviedku Hrôzostrašný osud Melpomena Jonesa?
Chodím na dramaťák a môj pán učiteľ mi vybral túto poviedku.
Si spokojný s týmto výberom?
Áno, je to veľmi pekný text.
Chcel by si niekedy v budúcnosti prežiť jeden deň v koži Melpomena Jonesa?
Neviem. Nie, ani nie.
Ako hodnotíš tento ročník Scénickej žatvy?
Dobre.
Pendejo
Výťah, ktorý šiel až dolu do pekla
Vášňou nabitý prednes prózy Pär Lagerkvista v podaní Patrície Demeterovej navnadil obecenstvo usalašené v Národnom dome tesne pred prestavením rovnako žhavej inscenácie Ženba. Patrícia sa po priestoroch Slovenského komorného divadla v Martine pohybovala spôsobom, ktorému by sa nejeden zamestnanec MI6 či CIA len mlčky prizeral. Preto sa autorovi tohto príspevku nepodarilo nádejnú laureátku ceny za anglický únik zastihnúť. Avšak s vierou, že čitatelia a divadelní nadšenci ovplývajú úctyhodnou dávkou fantázie, môžu ju v tomto momente využiť a domyslieť si odpovede na nasledujúce otázky.
Kedy si naposledy použila výťah?
Kedy ťa naposledy zastavil revízor?
Keby ťa vo výťahu zastavil revízor, zapichla by si ho opätkom alebo zahrdúsila šatami?
Pendejo
Moja Vina
Záverom (u)záverov, teda posledným prednesom posledného dňa ostatného ročníka Scénickej žatvy bola poézia. Konkrétne z pera poetky Virág Erdős v podaní talentovanej Martiny Herichovej.
Prvá kreatívna otázka: ako sa ti dnes recitovalo?
Určite to bola jedna z mojich horších recitácií, lebo som z nejakých dôvodov bola v ešte väčšom strese ako na celoštátnom kole. Takže ja z toho mám zlý pocit, ale väčšine ľudí sa to páčilo, takže dostávam pozitívny feedback.
Kedy si sa naposledy cítila vinná?
Veľmi často. Naposledy… ja ani vlastne neviem povedať, že kedy, lebo je to tak často, že je to skoro každý deň.
Ako by si zareagovala, keby si kráčala po ulici a zrazu by si si spomenula, že si zabudla vypnúť plyn?
Spanikárila by som totálne. Nevedela by som, čo skôr, bola by som v maximálnom strese a asi by som eventuálne nakoniec utekala domov.
Čo by si robila, keby sa ti zasekla hlava do preliezky?
Veľmi podobná reakcia ako pri plyne, ale pravdepodobne by som sa pokúsila tak nehmýriť, lebo inak by som si tú hlavu naozaj odtrhla.
Pendejo
