Absolútny sluch

Recitátor Denis Šatan z Levárov (možno z Malých, možno z Veľkých, pán Boh vie, pozn. red.) predniesol text od jedného z lektorov dielní Karola D. Horvátha.

Kedy si sa naposledy počúral?
Asi niekedy v škôlke. Dúfam.

Je v texte, ktorý si recitoval, nejaký moment, s ktorým sa dokážeš stotožniť?
Okrem čakania na stanici asi nie. Text je sám o sebe dosť osobný, aj keď teda neviem, či aj autor to prežíval. Je to text, s ktorým keby som sa vedel stotožniť, asi by som o tom nechcel hovoriť.

V prednese si štylizovaný do takej hanblivej osoby. Si to ty, alebo to len hráš
To je robota Beiny Reifovej, ktorá má úžasnú schopnosť prečítať v texte aj to, čo tam iní nevidia. A keď sme sa rozprávali, ako to poňať, dospeli sme k tomu, že je asi neskutočne traumatizujúca skúsenosť vidieť svoju matku, ktorá ide prepichnúť bubienok otca huslistu.

Vieš si predstaviť, že by si niekomu prepichol bubienok?
V žiadnom prípade.

Sused nehrá na saxofón?
Nie.

A posledná otázka, kedy si sa naposledy počúral?
Ty ma chceš nachytať…

Fel.

Od koho má babka dedka

Tomáš Rožnay je mladý talent, ktorého prednes dnes očaril mnohých divákov a diváčky, preto náš rozhovor podchvíľou prerušovali uveličené pochvaly na škále od „Veľmi si sa nám páčil“ cez „Výborné to bolo“ až po „Absolútne fenomenálne“. Prinášame vám exkluzívne prvé interview s vychádzajúcou recitátorskou hviezdou.

Recitoval si báseň Od koho má babka dedka. Od koho máš ty túto báseň?
Pani učiteľka mi vybrala niekoľko básničiek a ja som si z nich vybral túto.

A prečo akurát túto?
Lebo je smiešna.

A čo ti je na nej najviac smiešne?
Že dedkovi sa to všetko len snívalo.

Rád recituješ?
Mhm.

A páčilo sa ti viac vystupovať na Hviezdoslavovom Kubíne alebo tu, na Žatve?
To je ťažká otázka.

(Rozhovor už po druhýkrát prerušili chvály okoloidúcich. Tomáš skromne ďakuje.)

Užívaš si úspech?
Mhm.

Čo robíte s pani učiteľkou, keď sa pripravuješ na recitáciu?
Jazykolamy.

A aká je pani učiteľka?
Dobrá.

Na súťaži si bol prvýkrát?
Prvýkrát.

Tešil si sa, alebo to bol stres?
Veľmi som sa tešil, ale bol to aj veľký stres.

Maš.

Predčítač

Andrej Rácz je známa persóna neprofesionálneho divadla, predovšetkým z nitrianskych kruhov. Vďaka jeho prednesu koláže z románu Predčítač sme ho však spoznali zase z inej stránky. 

Ty si festivalová stálica. Na koľkých zo 101 ročníkoch Scénickej žatvy si sa už zúčastnil a na koľkých sa ešte zúčastníš?
Toto je môj štvrtý ročník a rád by som sa zúčastnil aj každého ďalšieho, pretože zbožňujem chodiť na festivaly. Ale neviem, do akej miery budem mať šancu sa ešte venovať amatérskej divadelnej tvorbe, pretože život sa, žiaľ, posúva. Obávam, sa, že za pár rokov sa tu už neukážem a je mi z toho smutno.

Čo sa ti vybaví, keď sa povie 101?
Viem, čo to znamená v kontexte tohto festivalu. Stoprvý ročník už nie je stý, ale na druhej strane, je to vlastne nové storočie. Ako keď bol rok 2020 a niektorí tešili, že je nová dekáda, hoci sa očividne nemali veľmi na čo – teda mohli sa tešiť na Žatvu, ale to je celé. Možno je to nejaký nový štart, ale keďže čísla si vymýšľame my ľudia, tak skôr iba plynulé pokračovanie.

A ako si predstavuješ to pokračovanie?
(snaží sa nájsť sofistikovanú odpoveď) Ja poviem niečo primitívne.

Dobre.
Dôležité je, aby festival pokračoval, pretože bez festivalov sa nemáme my kde angažovať a bez nás by neboli festivaly, takže tu musíme byť jeden pre druhého. (Nebolo to vôbec primitívne, pozn. red.)

Keď je reč o angažovanosti, inscenácie, v ktorých sme ťa videli, boli často spoločensko-kritické, aj dnešná recitácia mala v sebe tento náboj. To je to, čo ťa baví?
Úprimne, tento prednes som si vybral skôr kvôli forme ako téme, chcel som robiť niečo iné než zvyčajne, pretože už mám svoj rukopis, svoju mimiku, gestikuláciu, chcel som sa od toho odkloniť, aby som nebol stále taký istý. Ten text sa mi najprv páčil tým, ako je napísaný, až keď sme sa doňho zahĺbili, vyšla z neho téma odpúšťania – otázky, čo je možné odpustiť alebo čo je spravodlivé. A hoci je zvláštne si to od holokaustu preniesť do osobného života, v osobnom živote to so mnou rezonuje, na to myslím, keď si tento text prechádzam.

Maš.