Vedeli ste, že Martin odzadu je Nitra(m)? Ale Matej je taM? Napriek tomu sú obe mená skrátene Maťo, čo je oťaM. Avšak kašva a korytnačka akčantryok. Seloded? Noha k nohe sa zmenila na Z kroka na krok a tvárou v tvár, bok po boku sme sa všetci telo na telo zo dňa na deň stretli v Barmuseu. V okolí sa schyľovalo k dažďu. Našťastie, naša denná dávka radosti sa postarala o to, aby počasie doprialo ponožkovému kráľovstvu Relaks a ľudu sa podarilo ochrániť ho pred obrími trpaslíkmi.

Domobrana však nebola jednoduchá. Vojto, jeden z hlavných bojovníkov v prvej línii, utrpel ešte pred konfliktom hneď dve zranenia spodných končatín. Dokonca na oboch nohách! S opuchnutým prstom na jednej a fantómovou bolesťou päty na druhej sa patová situácia vyostrila až do chaotickej poklony. Ponožky sú deravé, od súrodencov, aj dnešné (keď čítaš zajtra, tak včerajšie, pozn. red.) (a ak čítaš inokedy, tak dúfajme, že už sú opäť dnešné, pozn. druhej red.).

Amálka túto kucapacu vníma ako príležitosť na posolstvo o tom, že „sa nesmieme vysmievať druhým za malé či ploché nohy“. Vojto sa vyhovára, že nebol pri výbere titulu a že „vtedy chýbal“. V tom Danielka využije možnosť, chopí sa šance, nadýchne sa a všetci naokolo stíchnu. „Všetci sme iní, ale vlastne rovnakí.“

Ešte pred odchodom naspäť na rodnú hrudu Vojto poznamená: „Som rád za svoje nohy, pretože si môžem zraniť aj niečo iné ako ruky.“ A v mene celej redakcie si úprimne dovolím tvrdiť, že k tomuto už naozaj nemáme čo dodať.

Felďo Mrauček