DIVADLO „M“ pri Dome kultúry v Púchove
Tvorivý čin roka 2000 za inscenáciu Snehová kráľovná
Autor textu: H. Ch. Andersen, Jozef Koleják
Réžia: Jozef Koleják
Autor fotografií: Ján Hiščár
O inscenácii
Púchovská inscenácia Snehovej kráľovnej podľa H. Ch. Andersena si z tohtoročnej Scénickej žatvy odniesla cenu za najtvorivejší čin roka. Niet sporu o tom, že rozprávky so svojou metaforickosťou, fantastickosťou, etosom príbehu i zrozumiteľnou faktúrou sujetu sú pre detskú dušu najvhodnejším dielom. Bez ohľadu na to, či ide o rozprávku klasickú, alebo modernú. Ak si súbor Divadla M vo svojej piatej sezóne zvolil Andersena, klasika z najklasickejších, nemienil sa „priživiť“ na jeho sláve, na všeobecnej známosti príbehu a postáv, ale prózu si vzal za východisko vlastného tvorivého procesu. Hneď na začiatku tejto skromnej úvahy treba podotknúť, že nepostupoval overenou klasickou cestou dramatizácie, t. j. transformáciou epiky do rigorózne dramatického tvaru so všetkými jeho náležitosťami kompozície, gradácie i formovania postáv. Poslucháč VŠMU spolupracujúci so súborom Divadla M, Jozef Koleják, verný generačnému divadelnému „vierovyznaniu“ mladých — postmoderne, osnoval pre púchovské javisko čosi ako obrazovú feériu, leporelo, koláž výjavov prísne a premyslene skladaných tak, aby vytvárali jednotlivé významové vrstvy príbehu i toho, čo je za príbehom, ba aj za jednotlivými postavami. Tento proces by sa dal nazvať výberom podtém, ktoré dávajú syntézu až vo výslednom tvare. Základný motív rozprávky — putovanie, či iným slovom — hľadanie uzlových bodov príbehu sa tu naplnil dostatočne principiálne a úspešne. Napriek všetkej postmodernite inscenácie Koleják nevylúčil zo svojho a súborového diela jednu z najzákladnejších vecí di vadla a drámy — motív konania. Hlási sa teda k tomu prúdu postmoderny, ktorý sa nazýva postmodernou usporiadanou, komponovanou. Ak časť postmodernistických tvorcov likviduje kompozíciu, uprednostňuje deštrukciu výstavby, postupnosti, motivickej determinácie a na naplnenie umeleckých zámerov im to stačí (veď akýsi pocit to napokon vždy vyvolá aj v hľadisku), Koleják presne vycítil, že zrušenie jedného poriadku v divadle musí nahradiť poriadok iný, čosi ako nové pravidlá hry, ktoré sú zrozumiteľné aj auditóriu.
Vladimír Štefko (Rozbité a poskladané zrkadlo)
Celú recenziu Vladimíra Štefka, ako aj recenzie Olega Dlouhého a Vladislavy Fekete a ďalšie články o Scénickej žatve 2000 si môžete prečítať v archívnom čísle časopisu Javisko z roku 2000.
V časopise Javisko 12/2000 o Scénickej žatve 2000
- Od grotesky k fraške: István Örkény: Tótovci (Vladimír Štefko)
- Je šťastie, keď ťa pochopia: Dva prístupy k Čechovovým Jednoaktovkám (Vladislava Fekete)
- Agitácia namiesto komédie (Vladimír Štefko)
- Verejná samota (Michal Spišák)
- Komédia o neurózach: Woody Allen: Sam, zajtraj to ešte raz (Vladimír Štefko)
- Divadlo a viera: Andrej Štermenská: Potopa (na motívy z Biblie) (Michal Spišák)
- Ona, druhá veta termodynamická (Marek Godovič)
- Ochladzuje sa… (Lucia Blašková)
- Vaska, nespi! (Eva Gajdošová)
- Dobre napísaná hra, dobre inscenovaný text (Karol Horák)
- Žatva od svitu do mrku: alebo menej môže byť viac (Mária Jenčíková)
- Mediálny priestor pre reflexiu amatérskej a profesionálnej produkcie (Juliana Beňová)
- Mám rád čitateľné rébusy (rozhovor s Milanom Strotzerom pripravila Mária Jenčíková)
- Dnes je ťažké vyvolať v divadle škandál (rozhovor s dánskym režisérom Nielsom Jannerupom pripravila Eva Gajdošíková)
- Nechcel by som byť v porote (rozhovor s prezidentom AITA/IATA Jacquom Lemairom pripravila Zuzana Palenčíková)
- Generálna sekretárka Scénickej žatvy o členstve Slovenska v medzinárodnej organizácii amatérskeho divadla AITA/IATA (Alena Štefková)
- Divadlo je názor (rozhovor s Jozefom Krasulom pripravila Mária Jenčíková)