Kloaka

Úvodník

Písať posledný úvodník vo festivalových novinách je tá najhoršia a najsmutnejšia vec, ktorá sa vám môže v redakcii stať. Znamená to, že sa niečo končí. Niečo, na čo sa celý rok tešíte a keď to príde, vlastne si, ako sa hovorí, nestihnete ani prdnúť. A už je to fuč.

Prítomný okamih je mnohými odborníkmi popisovaný ako moment, kedy je človek naplno vtiahnutý do aktivity, ktorá práve prebieha. To by vysvetľovalo napríklad Miklósovo takmer polhodinové „ešte v krátkosti jednu vec“, Molnárov dobrý pocit z výberu kraťasov či verejné predbežné prezradenie víťaza inej kategórie. Vďaka vám všetkým sa však prítomné okamihy za niekoľko dní stali príbehmi, ktoré si budeme môcť sprítomňovať v časoch nežatvy, a to je najvác.

Nový začiatok, ktorý naznačuje 101. ročník, sa ukazuje ako renesančný. Na Žatvu sa opäť dá postúpiť aj z iných ako tradičných festivalov (welcome back Akademický Prešov). Taktiež účinkujúce súbory, poväčšine, ostali na celý čas, vďaka čomu ste a sme sa mohli s novými spoznať a so starými bardami strieskať a pospomínať. Legendárneho DJ-a Trička v stane nemenej kvalitne vystriedal Matej Matejka, ktorý každý večer púšťal hity bombové. Preto by som ho rád takto verejne pasoval titulom DJ Tielko. Už chýba len tá fajčiarska Lýra, ale nemôžeme mať predsa všetko hneď.

Či už je to prvá, päťdesiata, šesťdesiata deviata, stá alebo stoprvá Žatva, všetky majú žiaľ spoločné to, že sa skončili. Ale majú spoločné aj to, že každá jedna bola iná a osobitá a hlavne, že na ňu nadviaže ďalšia. Vo všetkej dobrej vôli lepšia, ako tá predošlá a potenciálne plnšia ako tá nasledujúca. Prítomnosť lieči.

Bona fortuna, Žatvička naša!

Pac a pusu o rok.

FELĎO