Pamätám si svojho času na intenzívne výkriky zásadného českého teatrológa Jána Císaře: “Ach, ty vaše recitační kolektivy!” V tom výkriku bola radosť, obdiv, vášeň, nadšenie zo spoznávania nového druhu, iného sveta divadla, akási rozkoš skúmania priam slovenského fenoménu.
Včerajší žatevný deň otvoril jeden z recitačných kolektívov a pripomenul mi tento povzdych. A zároveň mi provokatívne do mysle vtlačil otázku – čím je recitačný kolektív vlastne ten špecifický kolektív a čo ho odlišuje od iného divadla mládeže? Prichádza mi to na myseľ v momente, keď sa prístup k téme približuje prostriedkami k detskej dramatickej tvorivosti nad textom a s textom, keď sa pracuje s hrou na/hrou v hre, vytvára sa štylizovaná skladačka obrazov. Tieto otázky mi vnukol detský divadelný súbor Úsmev z Badína, ktorý pracoval s predlohou nórskej spisovateľky Helge Torvundovej Vivaldi. (Ide o spisovateľa, viď nižšie, pozn. red.)
Zdá sa, že i samotná predloha pôsobí poeticky, krátke prozaické útvary sa graficky podobajú poézii, prerozpráva sa síce konkretizovaný príbeh, ale v skratke a obraznosti. Úsmeváci sa tiež vydali cestou skratky, obraznosti, znaku.
Červená Ariadnina niť. Mačkina niť. Tyrina niť… sa tiahli celou inscenáciou. Vovádzali nás do vnútorných pocitov dievčiny Tyry, azda do bájneho subjektu samotnej básne o samote. Skupina interpretiek sa dotkla jednej z najcitlivejších tém súčasnosti – osamelosti, nekomunikácii, nekontaktu, neprijatiu. Neprijatie vonkajšieho sveta následne generuje aj nemožnosť prijať samu seba. Ubližovanie i šikana sa stali súčasťou pohybových obrazov. Niť sa rozvíjala, zväzovala, nepúšťala, opätovne vťahovala do problému. Aktérky budovali obrazy, asociatívne pohybové skladačky, hrali sa s niťou takmer ako mačka s myšou – alebo niťou –, pokúšali sa dostať k sebe, teda Tyra k sebe a my k nej.
Interpretky v úlohe Tyry sa menili a zrenie v čase sa dialo pred našimi očami. Zrenie osamelé. Medzi rovesníkmi a predsa bez kontaktu. Každá sa tak na chvíľu konfrontovala so šikanou, ubližovaním, neslušnosťou, drzosťou a osamelosťou. Komunikáciu a kontakt prineslo až stretnutie so psychológom. V hre o kontakte však bolo priveľa chladu, strojenosti a napriek hľadaniu emócií sa toto všetko dialo temer bez emócií.
Miriam Kičiňová
Tyra môže byť aj dieťa, o ktorom by sme to nepovedali
Redakčný rozhovor: Tyra (Helge Torvundová) • DDS Úsmev, Babín • Víťaz kategórie recitačné kolektívy a divadlá poézie detí, Hviezdoslavov Kubín 2023
O predstavení: Tyra (Helge Torvundová) • DDS Úsmev, Babín • Víťaz kategórie recitačné kolektívy a divadlá poézie detí, Hviezdoslavov Kubín 2023
