Milí naši!
Čo by to za žatvu bolo bez blahodarného tepla, bohatej úrody, plných sýpok i krásnych chvíľ strávených v spoločnosti tých, ktorých máme tak radi. A kde inde osláviť taký obyčajný a bezvýznamný štvrtok, ako v metropole Turca? Kde inde, ako v meste s najdôležitejšou kultúrnou ustanovizňou? Kde inde, ako v meste, v ktorom bola Deklarácia slovenského národa o pripojení Slovenska k spoločnej republike s bratmi Čechmi podpísaná? Najväčší synovia a dcéry slovenského ľudu tu svoje kosti v truhlách zložili. Tak sa pýtam, kde inde?
Časy sú pre náš ľud veľmi prajné. Konečne sme strhli jarmo feudálneho vykorisťovania a slovenský proletariát môže sladké ovocie svojej práce sám si vychutnávať. Stíhame plány, ktoré sme si krásne ustanovili a vďaka neskonalej podpore Sovietskeho zväzu si môžeme konečne dopriať i trochu tak zaslúženého oddychu. No predovšetkým ho treba dopriať tým, vďaka ktorým dnes na tejto Scénickej žatve ste a ktorí sa zadosťučiňujú o váš duševný blahobyt, milí naši. Hoci je ešte len august, nikdy nie je priskoro poďakovať sa súdruhom, ktorí sa vysokou mierou podieľajú na vizitke nášho ľudu. Áno, ste to vy, milí naši súdruhovia učitelia a súdružky učiteľky! Ďakujeme vám, že sa spolupodieľate na výchove mladých iskričiek a pinionerov. Pretože spolu budujeme nielen náš kraj, ale i uvedomelosť pracujúcej triedy.
Môj súdruh učiteľ histórie, profesor Lopuškin, hovorieval: „Často rozmýšľam, ako by sa bol osud nášho národa vyvinul, keby vo vojne 846 nebol nemecký kráľ Ľudovít zvíťazil nad Mojmírom. Boli to časy pre náš národ slávne, ale i veľmi smutné…“. Ja k jeho zádumkám pridám len jedno. Môžeme byť radi, a to všetci od Ašu až do Košíc, že náš najvyšší súdruh prezident Zátopek je bežcom na dlhé trate a nedopustí, aby sa niečo stalo.
Včera ste sa začítali do Obrodníka, ktorý sa už dnes volá Družstevník. Nuž, časy sa menia. A vy sa môžete tešiť na to, kam na časovej osi skočíme pri najbližšej žatve.
Matej Roľník
