Vážení diváci a diváčky,
Činohra SND stojí 105 rokov za hodnotami slobody a demokracie. Naša tvorba patrí tejto krajine a aj keď fyzicky nemôžeme byť na celom Slovensku, vždy, keď máme možnosť, chceme sa o našu tvorbu, prácu a hodnoty podeliť. Práve preto sme prišli s iniciatívou Polnočná omša pre národ, do ktorej sa zapojili viaceré kultúrne centrá naprieč Slovenskom.
Dôležitou súčasťou nášho slovenského divadelného kánonu je tvorba Petra Karvaša. Inscenáciou jeho hry Polnočná omša by sme si chceli uctiť pamiatku SNP a jeho 80. výročie. Túto inscenáciu sme na pripomenutie zvolili zámerne, pretože osud Petra Karvaša a obsah drámy Polnočná omša sú so SNP úzko späté.
Jeho rodičia Ferdinand Karvaš a Karola Karvašová boli židovského pôvodu. Boli obeťami arizácie, vysťahovania, väznení a nakoniec tragicky zahynuli vo vápennej peci v Ráztockej doline v Nemeckej.
Peter Karvaš napísal hru v roku 1959 pri pätnástom výročí Povstania. Stala sa nielen hrou o povstaní, ale predovšetkým, ako sám píše: „hrou o fašizme a o vojne, presnejšie proti fašizmu a vojne. Prirodzene, že je to konkrétna hra o poslednej vojne, o druhej svetovej vojne a proti budúcej a konkrétne hra proti slovenskému fašizmu, proti ľudáctvu. To preto sa odohráva dej hry za povstania, po zatlačení povstania do hôr: v tomto období našich dejín zrazili sa svetlé i temné sily slovenskej spoločnosti najprudšie, najobnaženejšie, najvyhrotenejšie i najkrvavejšie. V tomto období sa najotvorenejšie ukázala tvár fašizmu u nás a v tomto období dosiahlo hrdinstvo nášho človeka svoj vrchol. A takéto vrcholne vybičované historicky kľúčové situácie sú jedinou možnou látkou pre drámu. S myšlienkou, látkou, postavami, s konfliktom sa zapodievam prakticky od roku 1945. Mal som na mysli legendu o zrade, charakterologickú analýzu zrady, obraz zrady bez podobenstva, in natura. Bezprostredným podnetom boli možno lanské strašné odhalenia a procesy. I preto som chcel napísať práve túto hru, že sa v spoločnosti, v publicistike, ba i v literatúre zjavili výrazné pokusy zľahčiť vinu tzv. slovenského štátu, presunúť celú zodpovednosť bezo zvyšku na Nemcov, očisťovať a ospravedlňovať vedúce osobnosti slovenského fašizmu, ba predstavovať obdobie fašistickej vlády u nás ako obdobie nemilých omylov a nie ako dôsledok vražedného a ničivého imperializmu v štádiu fašizmu. Takáto interpretácia, nazdávam sa, nahráva silám vojny.“
Počas Slovenského národného povstania pôsobil Peter Karvaš ako redaktor a hlásateľ Slobodného slovenského vysielača v Banskej Bystrici, kde nadviazal na predchádzajúce kontakty s rozhlasovým pracoviskom. Svoje tvorivé literárne predpoklady využíval i v spolupráci s povstaleckými časopismi. Po potlačení Povstania uskutočnil so skupinou rozhlasových pracovníkov náročný prechod cez Prašivú na oslobodené územie Liptova a odtiaľ prešiel do Košíc. V marci roku 1945 prispieval do viacerých novín. Patril ku kľúčovým osobnostiam dramaturgie SND a zaslúžil sa o jej profilovanie. Od roku 1949 zastával výrazné kultúrno-politické posty. Lenže po hre Absolútny zákaz dostal v roku 1970 naozaj absolútny zákaz od totalitnej komunistickej moci. Jeho dielo nebolo dovolené šíriť a prezentovať v živom dialógu s divákom. K opätovnému návratu na javiská došlo až po roku 1986 a v úplnej šírke až po novembri 1989.
Premiéra inscenácie Polnočná omša bola už v roku 2014, ale záznam, ktorý uvedieme, je z roku 2020. Hru v Činohre SND naštudoval režisér Lukáš Brutovský v dramaturgii Mira Dacha a Miriam Kičiňovej. Scénu navrhol Tom Ciller, kostýmy Jan Kocman. V hlavných úlohách sa predstavia Emil Horváth, Anna Javorková, Milan Ondrík, Petra Vajdová, Dano Heriban, Richard Stanke a ďalší.
Hlásime sa k hodnotám slobody a chceme dostáť názvu Slovenské národné divadlo, ktoré je divadlom pre všetkých humanisticky zmýšľajúcich divákov. Platforma DRAMOX podporila našu iniciatívu a vďaka nej uvidíte záznam divadelnej inscenácie Polnočná omša z roku 2020.
Ďakujeme, že si pamiatku slobody a odvahy SNP môžete uctiť s nami.
