Ivan Černuško sa divadlu venuje už približne šestnásť rokov. Za ten čas si stihol vyskúšať prácu napríklad s Maricou Šiškovou či Števom Foltánom. Označuje to za skvelé obdobie a keby mal tetovanie na chrbte, bola by to kapibara. Nepoviem vám však, čomu sa bude venovať ďalších minimálne šestnásť rokov, aby ste boli rovnako milo prekvapení ako ja.

Bol to radostný tvorivý proces?

V podstate bol. Som veľmi šťastný, že sa to dotiahlo do zdarného konca. Malo to aj svoje úskalia, ale podarilo sa nám utužiť vzťahy a aj sme sa veľa naučili o sebe a ostatných.

Čo ty a radosť z tvorivosti?

Pravdepodobne asi ako každý, kto robí divadlo, som v minulosti narazil na vyhorenie a dlho trvalo, kým som z toho opäť cítil radosť. Teraz už ale môžem povedať, že odkedy som upustil od detailného sústredenia sa na výkony a prestal sa porovnávať, som oveľa šťastnejší. Neskutočne ma baví, keď je to také voľné, krásne a prirodzené. Trochu ma mrzí, že už s tým budem končiť, pretože sa profesne idem venovať niečomu úplne inému. Nebudem už tak často zažívať práve tú radosť z tvorivosti.

Čomu sa budeš venovať?

Teraz som dokončil štúdium archeológie. Je to tiež niečo, čo ma extrémne baví. Mám pocit, že už nastal čas na ďalšiu kapitolu. A teším sa, že tú predošlú ukončujem práve touto inscenáciou, lebo ju považujem za vrchol toho, čo som sa za celú dobu naučil.

Povedz mi viac o tej archeológii.

(smiech) To som nečakal. A čo také?

O čom bola tvoja diplomová práca?

Venoval som sa sociálnej identite Keltov na strednom Podunajsku. Baví ma riešiť rozmýšľanie ľudí, ako sa prejavuje ich prezentácia navonok aj v komunite. Bola to veľmi dobrá téma.

Vieme uvažovať nad tým, či títo Kelti boli šťastní? Usmievali sa? Dúfam, že si vedeli navzájom povedať nejaký vtip.

Mohli by sme o tom polemizovať, pretože sme ľudia a vždy sme nimi boli. Ale pokiaľ by som sa mal držať svojho odboru, tak žiaľ musím povedať, že je to niečo, čo zachytiť nevieme. Ale hovorím, sme ľudia a to je to, čo ma na tom baví. Je to také záhadné.

Akými troma až piatimi prídavnými menami by si charakterizoval Keltov v strednom Podunajsku?

Do tohto by som sa asi nepúšťal. V písomných prameňoch máme popisy od Rimanov a Grékov o tom, akí Kelti boli. Väčšinou ich však popisovali hanlivejšími slovami, že sú pijani alebo ťažkopádni, ale zároveň, že obľubovali novoty. Často boli kritickí, lebo ich považovali za barbarov a bola to skôr taká propaganda – sú to proste hovädá a my sa s nimi nebudeme babrať. Nebolo časté, že by mali pre nich dobrého slovka.

Napadol mi oblúk! Keltov obklopovalo veľa riek. Čo pre teba znamená rieka?

Nechcem, aby to vyznelo ako nejaký faceboový status (smiech). Určite už veľa ľudí vyslovilo takéto porovnanie, že rieka pripomína život. Všetci máme problémy, ktoré sa snažíme prekonať, čo bolo koniec koncov vidieť aj v našom predstavení. Človek sa stále snaží nájsť cestu, nejde vždy priamo, väčšinou ide kľukato a cez prekážky, ale nakoniec nás tá rieka vždy buď niekam doplaví, alebo niekde vyplaví.

Felďo Seaghdh Ronan Mrauček