Silvester Lavrík napísal a v bánoveckom BáPoDi režíroval hru Spovedné tajomstvo, kde poukazuje na neduhy slovenského národa. Téma je to vďačná, všetci sa radi zasmejeme na pokleskoch a malosti tých druhých.
V období Sviatku všetkých svätých prichádza do malej obce nový farár. Na jednej strane je pod tlakom svojich nadriadených, na druhej by chcel byť pokrokovým pastorom nedôverčivých a neveľmi rozhľadených veriacich. Kostol je vyzdobený vyrezávanými tekvicami a božie dietky (zastúpené skupinou žien) by evidentne potrebovali kalibrovať ich morálny kompas. Aby toho nebolo málo, farár má identické dvojča – sestru. Ba čo viac, tá sestra je prostitútka. Tušíte správne, v istej chvíli sa vymenia.
Na dej rezignovane hľadí Ježiš z kríža a celý príbeh sprevádzajú anjeli (stvárnení troma herečkami), ktorí sú očiam dedinčanov neviditeľní. Tieto postavy režisérovi poslúžili na umné riešenia javiskových situácií, sú to takí „asistenti“ plynulého deja a prestavieb, len málokedy situáciu okomentujú.
Početný súbor ako aj režisér vedia, čo robia. Na javisku všetko fičí, ako má. Už krátko po začiatku však vyjde najavo, že zásadným problémom inscenácie je práve text, každou ďalšou minútou sa to potvrdzuje a situácia sa dramaticky zhoršuje.
Hoci by sa na prvý pohľad mohlo zdať, že ide o žiaducu kritiku malomeštiackych praktík, ohovárania, závisti, spiatočníctva, ignorovania problémov pred vlastným prahom no o to silnejšej šikany ostatných – veď to všetko má v našej dramatickej spisbe značnú tradíciu – nie je to tak. Z textu sa vykľul najhrubšími stereotypmi a až príliš prostým humorom (alebo pokusmi oň) naplnený a motivicky presýtený príbeh.
Cirkevní hodnostári sú pupkatí hlupáci, ženy sú klebetné jednoduché tvory, ktoré sa stretávajú v kostole alebo u kaderníčky. Všadeprítomný alkohol je zdrojom neoriginálnych vtipov. Na pretrase sú chlpaté nohy staršej ženy aj sexuálny život mladej. Jedna zo žien komolí slová, napríklad svätý Adidas (namiesto sv. Augustína), iná má narušenú komunikačnú schopnosť – vyslovuje len samohlásky, no napriek tomu donáša cirkevnej vrchnosti. Beznádejná je situácia aj v mladšej generácii, keď autor vysmeje absolventku environmentalistiky. Skrátka – obmedzená hlupaňa, kam oko dovidí.
Inscenácia Spovedné tajomstvo je pridlhou kompiláciou tých najhrubších a najhlúpejších stereotypov, klišé a prostého humoru, a to bez pointy, ktorá by ich použitie legitimizovala. Kritika spiatočníctva cirkvi či mentálnej malosti ľudí, ktorí často ani neprekročili hranice chotára, sa neuskutočnila. Karikovanie a zosmiešňovanie (predovšetkým žien) zabralo v inscenácii toľko priestoru, že na kriticko-spoločenský akcent už neostal priestor.
Lenka Dzadíková
Redakčný rozhovor: Spovedné tajomstvo (Silvester Lavrík) • Bánovské pokútne divadlo BáPoDi, Bánovce nad Bebravou • Zlaté pásmo v kategórii I. Prúdy súčasného divadla na celoštátnej súťaži Belopotockého Mikuláš 2023
O predstavení: Spovedné tajomstvo (Silvester Lavrík) • Bánovské pokútne divadlo BáPoDi, Bánovce nad Bebravou • Zlaté pásmo v kategórii I. Prúdy súčasného divadla na celoštátnej súťaži Belopotockého Mikuláš 2023
