Jozef Miloslav Hurban sa narodil v rodine evanjelického farára. Bol stúpencom romantickej generácie a kollárovského slavizmu, inicioval viaceré kultúrne spolky, publikoval, zapojil sa do národného hnutia atď. Inscenácia Ľud-milá však nie je o ňom, ale o jeho vnučke Ľudmile.
Pcha, presne tak! Voči tejto osobnosti sa historiografia obrátila patriarchálnym chrbtom! Rodáčku zo srbskej Starej Pazovy sa však podarilo vzkriesiť mladému kolektívu v rámci workshopu na seminári Píšeš? Píšem!, z ktorého vznikol krátky javiskový životopisný komentár.
Publicistický žáner nespomínam náhodou. Ani vnučka významného literáta totiž nechcela byť intelektuálnemu spôsobu života nič dlžná a taktiež sa venovala písaniu, založila divadlo a zasvätila svoj život vyšším emancipačným ideálom. O všetkých týchto historických miľníkoch v jej živote sa dozvedáme s wikipediálnou presnosťou a epickou skratkovitosťou.
Až v polovici predstavenia z novinového brajgelu a suchej faktografickosti vykukne generačný vklad mladých ľudí, ktorí sa zdôverujú s tým, ako vlastne k tejto téme prišli. Prečo sa však rozhodli venovať jej umeleckú pozornosť, to sa nedozvieme. Z vypovedaného skôr tušíme, že ich divadelným zámerom bolo asi obrátiť pohľad k utopickým prianiam ranného sentimentálneho nacionalizmu, resp. sa dovzdelať o vlastnej histórii. Popri edukatívnom rozmere inscenácie sa ale kde-tu zjavovali úvahy, ktoré predpokladám, sú aj pre dnešných mladých dolnozemských Slovákov a Slovenky mimoriadne prítomné: pocit vykorenenosti, absencia domoviny, asimilácia kultúr… Ostali však schované pod ústrižkami z novín a čoraz viac sa do popredia dostávali frázovité feministické výkriky.
Tie sa, samozrejme, opierajú o životné postoje hrdinky a sú autentickým prejavom “nasratosti” tvorivého tímu z potláčania ženských práv. Nastáva tu však istý dramaturgický “zádrhel”. Súbor totižto už voľbou názvu inscenácie plagátovo determinuje svoju optiku na danú tému. O protagonistke sa skrz jej činy síce naozaj dozvedáme, že bola primárne „milá“, no ďalšie vlastnosti jej už inscenátori neprisúdili. Nešlo teda len o sondáž do života konkrétnej Ľudmily, ale o univerzálne zobrazenie zástupkyne „ľudu“. Súbor sa tým pádom nevyhol gestám či pohybom, ktoré muža či ženu stereotypizujú a neprinášajú im ich špecifickosť. Sústredil sa najmä na vyrozprávanie historického príbehu, po ktorom nasleduje záverečný manifestačný komentár k súčasnej situácii v Afganistane, Iráne či Sýrii. Kolektív však má predispozície na to, aby práve tento komentár rozpísal do vrstevnatejšieho diela.
Jakub Molnár
Milá inscenácia nie len o milých veciach
Redakčný rozhovor: Ľud-milá • KOKRAM, Kovačica a Ochotnícke divadlo Janka Čemana, Pivnica • Víťaz prehliadky Divadelný vavrín 2022 v Starej Pazove
O predstavení: Ľud-milá • KOKRAM, Kovačica a Ochotnícke divadlo Janka Čemana, Pivnica • Víťaz prehliadky Divadelný vavrín 2022 v Starej Pazove
