Milá inscenácia nie len o milých veciach

8. 9. 2023
Festivalový denník 2, Novinky

Redakčný rozhovor: Ľud-milá • KOKRAM, Kovačica a Ochotnícke divadlo Janka Čemana, Pivnica • Víťaz prehliadky Divadelný vavrín 2022 v Starej Pazove

Nebyť takých žien, ako bola Ľudmila Hurbanová, možno by dnes nebolo takých žien, ako úspešná režisérka Silvia Svákusová, ktorá sa na tohtoročnej Scénickej žatve zúčastnila až s dvomi inscenáciami. Jednou z nich bola práve Ľud-milá o Ľudke, ktorá – našťastie – nebola len milá a nebola len vnučkou Jozefa Miloslava Hurbana a sestrou svojho slávnejšieho brata Vladimíra, známeho ako V.H.V., ale aj aktívnou novinárkou, spisovateľkou, ochotníčkou, propagátorkou národnej, ale aj ženskej otázky. Práve o nej napísala ďalšia žena, Edita Ďurčová, prozaický text, ktorý napokon v rámci tvorivého seminára spracovali divadelníci z Kovačice a Pivnice pod Silviiným vedením. Silviu na Vojvodinu dotiahla ešte iná žena, Katka Mišíková Hitzingerová, ktorá sa v týchto končinách zdržuje pravidelne a ona si spoluprácu, energiu, 150%-né nasadenie a zápal dolnozemských hercov a herečiek nevie vynachváliť.

Ako zaznelo aj v predstavení, genéza inscenácie nutne začínala adaptáciou: „Text bol skôr historický, prozaický, literatúra faktu, všetko iné, len nie dramatický, takže sme si ho najskôr museli prispôsobiť.“ Pre Silviu to nebol ľahký oriešok, preto zahájila stratégiu kolektívnej tvorby a vyšlo to: „S deckami sme sa rozprávali o slobode a neslobode, o témach, ktoré sme chceli obsiahnuť a popri tom sme písali. Text sme mali hotový za pol týždňa a potom sme dva a pol dňa strávili v priestore.“ (Načo v profesionálnych divadlách potrebujú 8 týždňov?!, pozn. red.). Zato výtvarnú predstavu už mala režisérka v hlave pred začiatkom procesu, takže do auta naložila za kufor listov a novín a na mieste už domysleli iba symboliku mužského sveta, ktorý visí hore „nad ženami“.

S témami ženskej emancipácie sa podľa Silvie stotožnili aj herci súboru, nielen ženská časť. Debaty o tom, aké to Ľudmila a jej súpútničky mali v minulosti ťažké, keď nemohli slobodne robiť to, čo v súčasnosti považujeme za samozrejmé – študovať, písať, robiť všetky povolania – sa prelínali aj s diskusiami o súčasnosti, o tom, že v Srbsku, ale aj na Slovensku a ešte omnoho intenzívnejšie v iných krajinách mnohé z týchto neslobôd a nerovností zažívajú aj ženy dneška. Ako však Silvia hovorí – nejde o to, aby mužov nahradili ženy, ale o to nájsť ten správny stred v rovnocennosti. Ženská aj mužská časť redakcie festivalového denníka súhlasí!

Maš.