A nastal čas, keď z farebného veselého stanu vylezú dvaja smutní brblajúci ľudia na hranici detstva a dospelosti. Sála z nich nejaká ošúchaná stredoeurópska melanchólia. Priestorom pre ich bezbrehý asociatívny dialóg sa stáva metaforický les tráum a kríz. Bezmocnosť vyjadrujú v metaforách, názory v asociáciách, zúfalstvo v infantilizme. Ich činorodosť je rezignácia, ich konanie je absurdita, ich vnútorným stavom je permanentné vytriezvenie.
Dvaja apatickí klauni, dvaja zúfalí tovariši, dvaja existenciálni drevorubači sa strácajú v hľadaní seba a kontaktu so svetom, v hľadaní zásadných tém. Po ničom inom netúžia, len objaviť jedno gesto, jednu vetu, jednu situáciu, v ktorých by sa cítili bezpečne a v ktorých by mohli svoju únavne banálnu apokalypsu premeniť opäť na beztiažový stav bezstarostnej hravosti. Títo dvaja antihrdinovia bez kontúr neraz pripomínajú tovariša Wilhelma Meistera, ktorý by sa mal vyvíjať, veď vystúpil z bildungsrománu pána Goetheho, ale ocitá sa v súčasnej tekutej, postfaktickej dobe. Pripomínajú aj stále filozofujúcich Estragona a Vladimíra, ktorí momentálne nevedia rozoznať jogurt od Godota, dvoch trápnych klaunov, ktorí si myslia, že grcanie je terapiou a balansovanie s lavicami je metaforou života dvoch mladých slovenských občanov. Ich aktivizmus je sympatické stroskotanie v úprimných pokusoch priblížiť sa k nejakému pomenovaniu nejakého hocičoho. Dvaja bojazliví performeri sa svoje emočné a duševné rany snažia pretaviť aj do fyzickej bolesti, ale dostanú sa len k salónnemu body artu, ktorý nemá odvahu prekročiť bezpečnostnú zónu, ale predsa sľubuje isté nebezpečenstvo bytia.
Súbor B+S pri ZUŠ J. Rosinského z Nitry v inscenácii Daddy Freud citlivo, ale aj bezbreho mieša túžbu po hutnosti metafor, po odvahe vstúpiť do sebaterapie, angažovať sa v horúcich aktuálnych témach. Tvorcovia si uvedomujú márnu snahu vystúpiť z vlastnej nemohúcnosti, zo stavu blúdenia vo vlastnej neistote, sú plní neposednej a nedôslednej, ale o to poctivejšej zvedavosti. Takže nakoniec im ostáva fragmentárna, banálno-metafyzická „soft art“ pitva, balansovanie na ruinách detstva, vzťahov, identity, možností, snov, túžob, tieňov otcov, matiek, citátov, kódov, všetkého, čoho sa chceme striasť, čoho sa bojíme, ale o čom vždy zistíme, že to je presne ten záhadný jogurt, ktorý nevieme ani prehltnúť, ani vygrcať, a tak bez mihnutia oka tlačíme na tú priesvitnú, virtuálnu, relatívne smiešnu pílu.
Miklós Forgács
Freud a smotanový jogurt sú priatelia
Redakčný rozhovor: Daddy Freud (kolektív a Markéta Bláhová) • B+S pri ZUŠ J. Rosinského, Nitra • Víťaz celoštátnej súťaže FEDIM 2023
O predstavení: Daddy Freud (kolektív a Markéta Bláhová) • B+S pri ZUŠ J. Rosinského, Nitra • Víťaz celoštátnej súťaže FEDIM 2023
