Ruský dramatik Gogoľ vstúpil do sféry komična, ktoré je vďaka jeho mnohoznačnosti vzácne. Jeho humor podpichuje, nastavuje nemilosrdné zrkadlo a nenecháva žiadnu nitku suchú na gatiach ľudskej amorálnosti a pýchy. Kumšt jeho nadčasových komédií tkvie v presnom vypointovaní drobných gagov, ku ktorým možno (aspoň intuitívne) prisúdiť konkrétnu geografickú či kontextovú narážku, s ktorou publikum väčšinou rezonuje a ktorej aplauduje. Čo však v prípade, ak ostane výklad textu na primárnej úrovni čítania? 

V prípade inscenácie Ženba Divadla „A“ a divadla Shanti oceňujem hneď niekoľko aspektov. Ide v najlepšom zmysle slova o „žánrovku“, ktorá je precízna a pôvabná v hereckej drobnokresbe, rytmickom cítení a nadnesenej atmosfére. Hosťujúci režisér P. Palik nevyhnutne prepracoval jazykový materiál hry a tým ju zbavil umelo vyznievajúcich vetných konštrukcií a ozdobných figúr (až na dva ťažiskové monológy, ktoré v kontexte zvyšného textu archaicky vytŕčali). Text vďaka škrtom sprostredkoval jadrnosť a sviežosť herecky mimoriadne zrelého kolektívu. Palik však miestami násilne aplikoval do pôvodného diela súčasné narážky, ktoré nepriniesli žiaden výrazný interpretačný posun (Elán, Miro Žbirka či pornhub…). Podkolesin sa napríklad najskôr s gumenou Ančou snaží zorientovať na online zoznamke, no následne sa od tohto aktualizačného prvku upúšťa. Naopak, narážok, ktoré by nám sprítomnili našu žitú realitu, bolo v inscenácii pomenej a tým pádom nedošlo k onej gogoľovskej ironickej výpovedi, keď sa okrem zjavného významu odhaľuje hlbšia, odlišná antifráza.

Herecké situácie, intonácia či znalosť vykreslenej skutočnosti ostali na úrovni primárneho významu, pod ktorým sa len sťažka objavili bohatšie podtexty. Najviditeľnejšie boli v postavách troch úlisných funkcionárov, ktorých bolo možné si asociatívne vzťahovať ku konkrétnym predstaviteľom verejného života. Pri pohľade na vojnové medaile na hrudi Ževakina mi hneď v mysli naskočilo nedávne fiasko poslanca zo strany Republika na oslavách SNP, dôrazné slabikovanie asesora Praženicu evokovalo túto verbálnu úchylku niekdajšieho predsedu Najvyššieho súdu atď. Iba Aničkin neuzatváral tento triumvirát starých mládencov zreteľnejšími alúziami.  

Ako najproblematickejšia sa ale ukázala prízemnosť viacerých nevypointovaných gagov (puča v rúžku, bobor, neustále zvýrazňované poťahovanie nosa u Kočkareva ako symbolu jeho „mafiánskeho“ pôvodu) a plochá interpretácia Agafie. So svojou pasívno-kotkodájucou povahou už môže len v závere dostať neopodstatnenú facku od Kočkareva, pričom ona na to ani len nezareaguje (?). Považujem to za priam nebezpečnú stereotypizáciu ženy.

Ženba však naplnila potenciál zábavnosti skutočnej komédie a divácky „ľúbivej“ inscenácie.

Jakub Molnár

O svadbách, bukrétach a oknách

Redakčný rozhovor: Ženba (Nikolaj Vasiljevič Gogoľ) • Divadlo „A“ a Divadlo SHANTI, Prievidza • Víťaz kategórie II. Prúdy tradičného divadla na celoštátnej súťaži Belopotockého Mikuláš 2023

Ženba

O predstavení: Ženba (Nikolaj Vasiljevič Gogoľ) • Divadlo „A“ a Divadlo SHANTI, Prievidza • Víťaz kategórie II. Prúdy tradičného divadla na celoštátnej súťaži Belopotockého Mikuláš 2023