Ak sa detský divadelný súbor rozhodne pre divadlo poézie, bývajú vhodnými predlohami pre dramatické hry početných detských súborov texty, ktoré ponúkajú odrazový mostík pre javiskovú imagináciu. Okrem toho, že môžu rozvíjať fantáziu detských hercov a herečiek a ich divákov a diváčok, sú pre mladé vekové skupiny vhodné aj po didaktickej stránke. Dá sa na nich naučiť, ako pracovať s predmetom a spájať slovo, hlas a pohyb v priestore, gestiku a mimiku do inscenácií divadla poézie. Šance na originálne javiskové dielo sa zvyšujú, ak je predloha menej známa a neokukaná. A ak sa spojí s citlivým inscenovaním. Režisérka a pedagogička Beina Reifová siahla po knihe Lenky Šafranovej Čo by bolo keby. V krátkych básničkách sa tu ja rozprávač prezentuje úvahami o tom, čo by bolo, keby bol rôznymi zvieratami a vecami. Mladý súbor Divadla Falangir zaľudnil scénu štúdia SKD šestnástimi adeptmi a adeptkami herectva vo veku od 9 do 15 rokov. Tí na prázdnej scéne pracovali s predmetmi, ktoré poznajú zo záhrad či stavieb – plastové hadice, odpadový kôš, vozík na predmety (scénografiu a kostýmy navrhol iný člen Divadla Falangir, Denis Farkaš). Tieto predmety používali rôznymi spôsobmi, ktorými hravo ilustrovali texty predlohy. Krátke sekvencie, evokujúce jednotlivé obrazy z básní sú radené do pásma, členeného a vhodne dopĺňaného hudbou a zvukmi (Denis Šatan). Ambíciou tu nie je vytvoriť nejakú celistvú výpoveď o vybranej téme, skôr dať mladými hercom a herečkám priestor k spoznávaniu možností divadla poézie.
Početný súbor detí s predmetmi vytváral na javisku rôzne priestorové obrazy, sprevádzané recitáciou. V nej sa chór striedal so sólistami a pomocou jednoduchej rytmizácie a melodizácie slov a viet oživovali zvieratá a predmety. Poetické pásmo bolo hravé a divácku pozornosť do veľkej miery strhávala energia tejto skupiny detí. Režisérka energiu detí zámerne nepotláča v prospech presnosti javiskových kompozícií, čo miestami spôsobuje, že je pohyb na javisku nepresný a predneseným textom nie je rozumieť kvôli tomu, že sa stratia v chóre, zaujatom javiskovou hrou. Inokedy sa stane, že sa doplňujúca mikrosituácia (hra s vozíkom na predmety, ktorý chlapci v pozadí javiska premenia na skateboard) stane dominantnejšou ako situácia, keď väčšia skupina detí tvorí v popredí scény nejaké zviera. Súbor je dobre vedený a na individuálnej úrovni sú herci a herečky dobre hlasovo i fyzicky disponovaní/é a technicky pripravení/é. To, že sa po prázdninách radujú zo spoločného stretnutia na javisku je nákazlivé a nepresnosti v mizanscénach nie sú vo výsledku natoľko zásadné, aby skazili dojem z celku. V ňom prevažuje radosť so sledovania tvorivej hry s textom a divadelným priestorom.
Ján Šimko
