Divadlo DISK už o pár dní odštartuje svoju 70. sezónu. Tak si na začiatok zhrňme ich rok 2024: Blaho Uhlár v divadle pôsobil ako režisér dokopy dvadsaťpäť rokov (1987–1993, 2006-2024), v máji zavesil herectvo na klinec Janko Rampák, ktorý bol v DISK-u od roku 1962, Daniel Duban si po dlhých desaťročiach v súbore prývkrát prebral cenu za herecký výkon a Missi Chudá Lochman sa stala Dievčaťom dňa. Aká BUdúcnosť ich čaká?
Hneď v úvode chcem vyzdvihnúť, že napriek iným Blahovým pracovným povinnostiam, ste nezrušili svoju účasť na Scénickej žatve. Vďaka tomu mali aj mladšie generácie možnosť zažiť Blaha aspoň touto cestou.
Daniel Duban: Áno, už sa s veľkou pravdepodobnosťou neobjaví rovnaký štýl.
DISK tu bol dlho aj pred Blahom a vy sa tiež nikam nechystáte. Predpokladám však, že sa nevrátite k tomu, ako DISK fungoval v začiatkoch, teda k inscenáciám typu Čachtická pani.
DD: Ja to so všetkou úctou hovorím, že DISK nie je Blaho. Aj keď posledných osemnásť rokov to bol Blaho a ďakujeme mu za všetko.
Ale najväčšie úspechy ste zažili práve s ním.
DD: Áno, ale treba povedať aj to, že v aj deväťdesiatych rokoch a začiatkom dvetisícich to bolo veľmi úspešné obdobie. S Dušanom Vicenom tiež získali tvorivý čin roka a zúčastnili sa rôznych festivalov aj mimo Slovenska. No a Dušan sa k nám teraz vrátil.
Monika Babicová: Keď Blaho prišiel prvýkrát do DISK-u v osemdesiatom šiestom, tak v roku 1991 s ním prišiel aj Dušan ako taký jeho „žiak“. Vtedy už študoval réžiu, učil sa od Blaha a v tvorbe na neho nadväzuje, tvorí podobne ako on, tiež pomocou improvizácií, ale už tam zapája aj svoje prvky.
Missi: V DISK-u sme ostali len my, ktorí sme tvorili výlučne s Blahom. Takže sme všetci naučení na slobodu prejavu, slobodu slova, a že ideš na javisko a vypustíš tam zo seba diabla. Teraz sa aj my budeme učiť niečomu novému, spolupracovať s niekým, kto udáva iný smer.
DD: Dušan to povedal jasne, aby si niekto nemyslel, že ideme pokračovať v Blahovej stope. To sa skrátka nedá. Žiadny režisér to robiť nechce a ani nebude. Áno, bude to iné, musíme si na to zvyknúť, rešpektovať to a uvidíme.
Missi: Každopádne, ako DISK sa nevzdávame, to by bola blbosť a ani Blaho by to nechcel. Navyše, ešte dlho budeme hrávať Blahove inscenácie, ktoré máme stále v repertoári.
Len či ich bude mať kto svietiť.
DD: Reklamná vložka – hľadáme osvetľovača. Tak keby to nejaký Matej Feldbauer náhodou chcel robiť, kľudne môže. Je to zadarmo, nič sa za to neplatí.
Ďakujem za ponuku.
DD: S Blahovym odchodom súvisí aj to, že on mal strašne veľký problém, keď bol niekto v našom divadle, niečo tam robil a hýbal s vecami. Máme taký plán, že ak sa nám podarí zohnať nejaké peniaze, tak nemusíme robiť jednu inscenáciu ročne, ale mohli by sme robiť aj dve, vyskúšať si tvoriť aj s niekým iným.
Teraz si mal spomenúť toho Feldbauera.
Missi: My sme otvorení aj jemu. Nech už je to ktokoľvek.
DD: Mne je jedno, ja len chcem, aby nám svietil.
Málokto vie, že DISK začal pôvodne ako kresťanský súbor.
MB: Súbor vznikol zo saleziánskej mládeže na Kopánke. Zo začiatku hrávali pod katolíckym kostolom v oratóriu.
DD: Keby tak vedeli, čo stvorili!
MB: Neskôr DISK pôsobil v priestoroch v kultúrneho domu Augustína Kubáňa, a potom Blaho objavil náš dnešný priestor.
DD: Blaho s Milanom Brežákom objavili tú našu pivnicu, v ktorej bol bordel a smrad. Blaho povedal, že tu spravíme divadlo. Bolo to v roku 2007, keď zbúrali STOKU. Blaho sa vrátil do DISK-u a Dušan išiel do SKRAT-u, vymenili sa. A teraz sa zase vymenili, ale s tým rozdielom, že Blaho už naspäť nepríde.
Missi: Čo ty vieš.
Plánujete spraviť nejaký spomienkový večer? Bude bašavel?
Missi: Určite to v pláne je.
DD: Len neviem kedy, lebo zrazu nás všade začali volať hrať. A ja neviem prísť na ten dôvod, že prečo.
Blaho mal pred pár dňami narodeniny. Mali ste už pre neho kúpené darčeky?
Missi: Mali sme pre neho štyri k***ty.
DD: Čo s nimi teraz budeš robiť?
Missi: Rozdelili sme si ich.
MB: Ja som nič nedostala.
DD: Hlavne, Blaho miloval darčeky, oslavy a sviatky. Ani ruku by ti nepodal a poslal by ťa do p**e.
Ale keď ste si nespomenuli na meniny, bol trošku nasraný, nie?
DD: Veľmi! Doma mal chlebíčky nachystané, čakal na našu návštevu a my sme nedošli.
MF
