Devi i junáci spolku menom Jarné prebudenie zavítali k nám z mesta, ktoré matkou miest slovenskích možno zvať. Ich dielo pritom rovnaké meno, ako samotní súbor má. Pozorní divák isto prehliadnuť nemohol, že s hercami na doskách i hudobní umelci stáli, teda skôr sedeli. Toť odvážni čin muziku z Nitri vivážať, bo kto dva Desmodi, Rakbiho, či Noeho kanoe zná, vie, že treba sa mať na pozore. Tak rozohral sa príbeh veční. O ľuďoch mladích, ktorím srdcia horia láskou i túžbou po slobode. No svet starí im v ceste stojí, čo v koniec tragickí viústiť musí. Lež pozor, kto náhodou si mislí, že veršotepec Wedekind to dielo spísal, míliť sa bude. Bo do podobi hudobného divadla ho až istí amerikánec Steven Sater roku pána 2006 upravil. Tak osudi hrdinov našim mladím divákom určite sú blízke, čo aj vavríni z prehliadki FEDIM dokazujú. O tento honor, nepochibne i samotní herci a herkine sa pričinili. Bo v prejave ich emócia duše i rácio rozumu sa snúbi. Na doskách nášho milovaného Národného domu sa tak krásna umelecká udalosť odohrala. Dúfať len treba, že tí čo sa v charakteroch mrzkích našli, o nápravu svojej duše pokúsia sa. Bo pamätajte ľudia dobrí: Kto najviac sa menom božím oháňa, kto pretvárkou sa hriechi svoje snaží zakriť a falošních cností sa dovoláva, toho vždi nakoniec neúprosné koleso dejín zlomí. Bo aj v tej nejkrutejšej zime vždi aj púčik slobodi a pravdi postupne sa rodí.
mz
