Miroslav Mićanović – Antológia súčasnej chorvátskej poézie: Útecha chaosu
Hana Hvozdíková

Mohlo by sa zdať, že výber kvalitnej poézie s aktuálnou témou, témou života vo vojnových časoch, je zárukou úspechu. Žiaľ, sme a musíme byť k tejto téme oveľa citlivejší ako prv. Nechcem však vidieť vo výbere Hany Hvozdíkovej akúsi „stávku na istotu”. Po prvé – myslím si, že básne, ktoré si vybrala, sú naozaj hodnotné, dramaturgia výberu je premyslená, okrem iného aj rodovo vyvážená (vo výbere sú rovnako zastúpené básne ženských autoriek). A po druhé – z Haninho prejavu cítim predovšetkým obrovskú schopnosť nechať text pôsobiť – na diváctvo, najmä však na seba samu. A som presvedčená, že Hana by toho bola schopná aj so zbierkou zákonov. V tejto chvíli si vybrala koláž básní chorvátskych básnikov a poetiek, v ktorých je, otrasne nevyhnutne, prítomná téma vojny. Recitátorka má mimoriadnu vnútornú dispozíciu, tancuje s textom na hrane (seba)ľútosti, nikdy však cez ňu neprepadne. Veľa svojich pocitov a myšlienok servíruje v tichu, v pauze medzi slovami – zvukmi. A práve to ticho medzi slovami, nech už hovoria o čomkoľvek, robí z Hany Hvozdíkovej výbornú recitátorku.

Dominika Madro – Kapitán Spomienka
Ester Fedorová

Ester Fedorová je mladučká recitátorka, napriek tomu jej prednes pôsobí veľmi vyspelo, ba profesionálne. Je prirodzene krehká, detsky čistá, nezaťažená sarkazmom a napriek tomu má Ester skutočne sympatickú mieru recitátorského sebavedomia. Veľmi pekným, zrelým prejavom prednáša príbeh a my máme pocit, že nám ho naozaj potrebuje povedať. Vníma svojich divákov, komunikuje s nami, a tak nás vťahuje do príbehu svojich hrdinov, ktorý sa stáva jej vlastným. Textová predloha jej svedčí, je výborne zvolená vzhľadom na recitátorkinu osobnosť. Próza Kapitán Spomienka Dominiky Madro je určená deťom, pracuje však so skľučujúco krásnym motívom objavovania láskavej osobnosti starého otca, ktorý ju už prejaviť nemôže. Starostlivosť o nevládnych členov rodiny, komunikácia s nimi či prejavovanie úcty k ich predchádzajúcemu životu je zásadnou a ťažkou témou dospelých. Dominika Madro ju veľmi citlivo otvorila v súvislosti s deťmi, vnučkami a vnukmi. A Ester Fedorová svoj prednes nezaťažila zbytočným sentimentom či štylizáciou, a tak sme svedkami čistej, dojímavej výpovede zvedavého dievčaťa a šikovnej recitátorky.

Vladimír Balla – Medzi ruinami
Martina Mareková

Martina Mareková je na prvý pohľad (či posluch?) silnou recitátorskou osobnosťou. Disponuje obdivuhodnou energiou, širokou škálou výrazových prostriedkov, aj akousi zdravou drzosťou. To všetko sú pre recitátorku skvelé predpoklady. Predniesla montáž textu Vladimíra Ballu Medzi ruinami a aj bez dlhých rozjímaní je nám jasné, prečo si tento text vybrala a v čom cíti jeho alarmujúcu aktuálnosť. A to máme hneď ďalšie skvelé východisko. Avšak práve v tom tkvie, myslím si, aj úskalie. Do akej miery je (a či má byť?) recitátor / recitátorka v interpretačnej rovine stotožnená s postavami príbehu? Kde teda leží ten priestor, v ktorom nám odhaľuje svoj názor, svoju osobnosť, svoje vnútro? Je to v spôsobe interpretovania postáv? Je to v štruktúrovaní textu, v dynamike, v tóne, v pauze? Stačí sa len prirodzene identifikovať s autorom / autorkou predlohy? Martina je technicky aj vnútorne veľmi disponovanou recitátorkou, je isté, že do hĺbky uvažuje o súvislostiach textu. Myslím si, že by v ňom isto dokázala poodstúpiť, zľahka prijať rolu „komentátorky” či „rozprávačky” a cez ňu oveľa silnejšie prejaviť seba a svoj postoj k veci.

Katarína Šafaříková