
Silvia Bartáková je jedna z najmladšie pôsobiacich osvetových pracovníčok. A je osvetová. V tomto prípade to nie je slovo do vetra. O svete (nielen divadelnom) sa chce dozvedieť čo najviac a nakúpené potom osvetovo rozdáva po svete, najmä v Nitrianskom kraji. Vymýšľa, tvorí, organizuje, podporuje… a odpovedá takmer na všetky naše všetečné otázky.
Spomínaš si na svoju prvú návštevu divadla alebo na nejaký špecifický divadelný zážitok?
Môj divadelný zážitok: Myslím, že to bol rok 2004, bola som po prvýkrát na Scénickej žatve v Martine a mala možnosť vidieť inscenáciu Malka Divadla Commedia z Popradu, v réžii Vlada Benka a Mariána Čižmárika. Dodnes ju mám pred očami, myslím, že za ňu získali aj ocenenie Tvorivý čin roka.
Aká cesta ťa doviedla k práci v kultúre – priamočiara, kľukatá, tŕnistá…?
Od detstva som sa zaujímala o zvyky, tradície. Môj otec bol správcom kultúrneho domu a vždy som bola pri niečom, čo bolo treba zorganizovať, vymyslieť či nabúrať stereotypy :).
Počas gymnázia a aj vysokej školy som sa veľmi zaujímala o ľudové tradície a ľudové divadlo, neskôr počas štúdia etnológie som sa dostala cez štúdium mimoeurópskych kultúr až k práci v Krajskom osvetovom stredisku v Nitre na pozícii metodičky pre umelecký prednes a divadlo.
Ako prebiehalo rozhodovanie (sa) o tom, že prevezmete pod svoje krídla celoslovenskú prehliadku divadla mladých?
No nebolo to ľahké, keďže v letných mesiacoch sme posledné roky realizovali a organizovali festival FAD. Národné osvetové centrum však prišlo s ponukou a bolo to lákavé skúsiť zase niečo nové. Sme radi, že sme dostali dôveru NOC a môžeme byť hlavným organizátorom FEDIM–u a že FEDIM prišiel do Nitry.
Čo je hlavným hnacím motorom ďalších nových projektov KOS?
Vždy je za tým dobrý nápad, motivácia skúsiť niečo nové a rovnako je to náš región, kde každoročne vzniká veľa skvelých inscenácií a tá energia a túžba tvoriť sa šíri medzi nami navzájom.
Navštívila si niekedy FEDIM v Tisovci? Chcete na niečo nadviazať, niečím sa inšpirovať? Čo by malo byť iné či nové?
FEDIM v Tisovci som navštívila veľmi dávno, ale Darinku Kišákovú som poznala dlhé roky, keďže okrem toho, že bola pani riaditeľkou, bola metodičkou pre divadlo a veľakrát sme spolupracovali a komunikovali.
Aké výhody a nevýhody má organizovanie takéhoto festivalu vo veľkom meste?
Pravdou je, že to prináša veľa možností ale i prekážok. V tomto čase prebieha v Nitre i známy medzinárodný festival Divadelná Nitra a udržať diváka niekoľko dní v záujme o scénické umenie nie je jednoduché, ale zároveň to je i výzvou.
Koľko rokov by mal festival ostať v Nitre? Desať? Menej alebo viac?
Verím, že zostane dlhšie a stane sa súčasťou mozaiky divadelných prehliadok a festivalov pre mladého diváka a tvorcu. Verím, že si nájde svoje miesto na mape festivalov a stane sa akousi platformou pre mladých tvorcov neprofesionálneho umenia.
Aké by malo byť počasie – aké je ideálne počasie pre váš festival?
Aj trošku teplo, ale nie príliš …a nech aj málinko poprší. Jednoducho také akurát, také divadelné.
Máš v súvislosti s festivalom nejakú túžbu, prianie?
Budem rada, keď spolu prežijeme FEDIM v čo najpríjemnejšej atmosfére a vytvoríme silnú divadelnú komunitu, ktorá sa zaujíma o svet okolo seba.
Na záver najťažšia, ale aj najdôležitejšia otázka. Festivalový denník prišiel o šéfredaktorskú stálicu a nespochybniteľnú osobnosť – Sama Trnku. Nebojíš sa o budúcnosť tohto plátku?
Nie nebojím sa :). Verím, že aj v tomto zložení to bude perfektné a už sa tešíme na vaše články.
-mrd-