„Po každom mojom vzťahu akoby kúsok zo mňa odišiel preč aj s tým človekom a bojím sa, tak veľmi sa bojím, že tu je už tak málo mňa, že je to len otázkou času a keď odíde ďalší tak…”
Tak čo? Prázdno? Strach? Koniec sveta? Takéto pocity majú mnohí z nás a nie je to žiadna hanba. Každý predsa potrebuje niekoho pri sebe, niekomu dávať a od niekoho dostávať. Porozumenie, pomoc, nehu, radosť, lásku. Alebo istotu. Istotu, že vzťahy majú hlbší zmysel a neskončia sa pri prvom väčšom nedorozumení. Ale kto vie takúto istotu garantovať? Sľúbiť vieme všeličo, ale bude to naozaj fungovať? Človeka naprogramovať nedokážeme, no umelú inteligenciu áno. AI je ešte len v plienkach, no už prešla Turingovym testom: teda vedci ju v komunikácii nedokázali odlíšiť od človeka. Dokázala by napodobniť aj intímny vzťah? Vzťah, „v ktorom emócie nevyprchajú? Empatiu bez hraníc a charakter podľa Vášho gusta”?
Produkt AIDA v rovnomennej inscenácii Osôb z javiska (OZJ) je vyrobený presne na tento účel. Automaticky sa konfiguruje podľa majiteľa (partnera?), chápe vás, môžete mu povedať čokoľvek a nikdy vás neodsúdi. Ideálne, nie? Prečo by vám malo prekážať, že to isté paralelne robí s desiatkami tisícov ďalších ľudí? Že vadí? Podpísali ste obchodné podmienky. Smola.
Inscenácia rozpracúva motív virtuálneho vzťahu s minimálnymi divadelnými prostriedkami a maximálne úsporne – v strohých, farebne odlíšených kostýmoch, so štyrmi stoličkami, na prázdnom javisku, s imaginárnymi rekvizitami, jednoduchým svietením. NIč navyše. Až natoľko, že miestami by som potreboval o kúsok viac. Viac rozpracované motívy, viac odlíšené postavy, viac dotiahnuté mizanscény, viac informácií o hrdinke a jej vzťahu k Otovi. Divadelný náznak totiž funguje len vtedy, ak sú divákovi jasne odkomunikované pravidlá spoločnej hry. A tie musia byť najprv dokonale jasné inscenátorom. Zdá sa mi, že sľubný pokus o rozkrytie aktuálnej témy prostriedkami chudobného divadla v podaní OZJ má ešte potenciál posunúť sa ďalej, ak mu inscenátori venujú viac času a ponoria sa hlbšie do problematiky, či nebodaj ponúknu v závere nejaké východiská. Téma je totiž mimoriadne znepokojivá a treba sa jej čím skôr venovať!
Marek Kundlák
