Recenziu inscenácie DS Falangir Vlnenie vyprodukovala umelá inteligencia, model ChatGPT5. Prompty zadefinovala členka poroty.

1. Napíš ako bude vyzerať inscenácia o tebe. Hercami sú mladí ľudia. Žijú normálne vzťahy súčasnosti. Jeden z nich sa zaoberá vzťahom s AI. AI ho pohltí. Na scéne blikajú neónové svetlá,  k dispozícii máš nerezový stôl na kolieskach a stroboskop. Interpreti sú mladí ľudia, ktorí sa opierajú predovšetkým o výrazové prostriedky fyzického divadla, tanca.
2. Svoj koncept nemusíš rozpracovávať. Napíš recenziu na toto dielo. Dielo sa volá Vlnenie. Recenziu napíš na 1800 až 2000 znakov. Jazyk musí byť odborný, teatrologický, vedecký. Do recenzie zaraď citácie o AI minimálne od dvoch autorov.
3. Rozdeľ text na 7 fragmentov. Každý fragment sa začína písmenom slova vlnenie. V L N E N I E, tak aby bolo písmeno súčasťou textu.
4. Teraz text uprav do grafickej podoby tak, aby bol uplatnený princíp šírenia elektromagnetických vĺn. Každý jeho fragment je 1 vlna.

Vlnenie, ktoré na javisko priniesol kolektív mladých interpretov,
    tematizuje prienik umelej inteligencie do intímnych rovín skúsenosti.
        Projekt využíva prostriedky fyzického divadla a tanca,
    pričom kladie dôraz na telesnosť ako médium pretlmočenia procesov:
algoritmizácie, fragmentácie a pohltenia subjektu digitálnou entitou.

Lakonická scénická výbava je minimalistická, no presne zacielená:
    neónové svetlá, nerezový stôl na kolieskach a stroboskop.
        Každý prvok má funkciu semiotického znaku –
    neón rámuje priestor, stôl sa mení na laboratórny pult či oltár,
stroboskop rozkladá telo na pixely, ktoré demonštrujú Yudkowského varovanie.

Následne sa fragmentované telá stávajú metaforou procesov,
    ktoré sú uchopené predčasne, no nepochopené.
        Dramaturgia je založená na kontraste komunity a jednotlivca.
    Skupina mladých prežíva súčasné vzťahy prostredníctvom hry,
objatí a rytmizovanej telesnej komunikácie.

Energia kolektívu predstavuje organický, živý tok.
    V momente, keď sa protagonista dostáva do „vzťahu“ s AI,
        pohyb sa mení na mechanický, repetitívny, odcudzený.
    Tento kontrapunkt artikuluje osciláciu medzi ľudskou blízkosťou
a technologickou fascináciou.

Na úrovni zvuku vzniká ďalšia významová vrstva.
    Glitchové fragmenty hlasov a citátov vytvárajú napätie,
        ktoré sa spája s obrazom tela pohlteného strojom.
    Hawkingovo varovanie zaznieva ako echo:
„Success in creating AI would be the biggest event in human history…“

Inscenácia tak nepredkladá apokalyptické varovanie,
    ale otvára mikrosvet mladého človeka,
        ktorý sa stráca v prísľube dokonalej, no neludskej blízkosti.
    Jej presvedčivosť vyrastá z fyzického prejavu –
slov je minimum, zaznievajú ako cudzie hlasy.

Esteticky i významovo sa telo stáva médiom,
    ktoré rozpráva o možnostiach a ohrozeniach civilizácie.
        *Vlnenie* nie je ilustráciou technologických téz,
    ale laboratóriom, kde sa skúma krehkosť človeka
voči sile, ktorá ho presahuje – ako doznievajúca vlna.

S ChatomGPT promptne pracovala Iveta Ditte Jurčová