Je čas zbaviť sa zastaraných stereotypov a uznať, že ženy za volantom sú lepšie než muži. Dokonca aj viac sexy. Nie je to tak dávno, čo sa na našich cestách začali hromadne objavovať automobily. Sedieť za ich volantom bola dlho výsada mužov. No našli sa ženy, ktoré sa rozhodli tento zaužívaný model narušiť. Už v 19. storočí sme boli svedkami toho, ako Bertha Benzová podnikla jednu z najdlhších jázd autom z Mannheimu až do Pforzheimu. A nebola jediná. Americká herečka Minnie Palmer sa stala prvou ženou v Anglicku, ktorá vlastnila a šoférovala automobil – a to už v roku 1897.
Skrátka: históriu šoférok máme dosť bohatú nato, aby sa skončilo to večné prevracanie mužských očí nad ženami za volantom. Lebo my nie len že vieme šoférovať, často omnoho bezpečnejšie a štatistiky to len potvrdzujú. Okrem toho za volantom zvládame aj multitasking. Nemáme problém po telefóne navigovať manžela, kde má tú ožehlenú košeľu na poradu, deťom po telefóne určiť súradnice učebnice dejepisu alebo nachystanej desiaty v chladničke – a to všetko uprostred rannej dopravy. Dokážeme zatvoriť kufor jednou nohou, zatiaľ čo v rukách a zuboch držíme tašky s nákupom. A áno, vieme, kde sa nachádza v aute rezerva, zvládneme doliať vodu do ostrekovača a keď naozaj treba, dokážeme skontrolovať tlak v pneumatikách. Pri zmene ročného obdobia sme si vedomé, že po zmene šatníka treba meniť aj pneumatiky.
Potom sú bohužiaľ veci medzi nebom a zemou, ktoré skrátka neovplyvníme. Niekedy je to rozbiehanie sa na ručnej brzde alebo snaha rozbehnúť sa na trojke. Niekedy je to pozdĺžne parkovanie. Alebo akékoľvek parkovanie. A pardon, ale zaradiť sa medzi električku a pruh pre cyklistov majú problém aj mnohí muži. Takže ženy, keď ráno vybehnete zo svojich príbytkov na ulicu s prvým ranným cappuccinom v jednej ruke a kľúčmi od auta v druhej a náhodou vás prepadne strach, nebojte sa: nie je hanba nevedieť, ktorá je pravá a ľavá ruka.
S.M.
