Jeden z účastníkov tohtoročného FEDIM-u odmietol ísť na predstavenie inscenácie Uväznení v obraze, (nebudem ho menovať, sme kamaráti), pretože dnes zaútočil Izrael na Irán a Etgar Keret – autor predlôh, ktoré súbor spracoval, je izraelského pôvodu. Pýtal som sa Hoga Foga (režiséra) a jeho kolektívu, čo oni na to. Vraj nech nemenovaný príde nabudúce, možno sa skamarátia. Kamarátstvu prikladá Fogo a kol. veľký, kľúčový význam. Túžba po ňom vlastne priviedla členov a členky kolektívu do súboru (pričom jeden ešte predtým vypadol z obrazu, vraj namiesto toho, aby sa narodil, tak sa zrodil aj jeden motív inscenácie).
Ale späť k priateľstvu, ktoré určilo tému a naďalej drží všetkých, ABU boli pokope. Kopia sa každý piatok a je to taká malá terapia. Pán Fogo dodal, že priateľstvo považujú za veľmi dôležité a prepotrebné zvlášť v dnešnej dobe. Na margo blízkovýchodného konfliktu Fogo zdôraznil, že ho zaujíma židovstvo, pátra v tejto oblasti (miluje Miloša Kopeckého, ktorý bol tiež židovského pôvodu a predovšetkým bol Hogo Fogo), ale kamaráti sa aj s moslimami. Dodal, že nerobí s národnostnou, etnickou ani náboženskou príslušnosťou žiadne okolky. Kto je aký človek, to je dôležité, zdôraznil Hogo (píšem o ňom v tomto riadku už familiárnejšie, používam krstné meno, veď sme sa počas rozhovoru takmer skamarátili). Priateľstvu síce v Ateliéri prikladajú veľký význam, ale sami sa označujú za bezvýznamných (ABU – Ateliér bezvýznamných umelcov), a sú na to hrdí, neželajú si na tom nič meniť, nie sú žiadni hogo fogo, sú skromne zmierení s tým, akí sú. Dokonca ani postup z nižšej na stále vyššiu prehliadku si neželajú, pritrafil sa im, prekvapil ich. Aj nemenovaný člen poroty sa so súborom nepriamo skamarátil. Od skončenia predstavenia až do večera si pospevoval Whiskey, to je moje gusto, pieseň z muzikálu Limonádový Joe, a tváril sa pritom absolútne hogo fogo.
-mrd-
