Prebiehajúci 50. ročník Belopotockého Mikuláša je môj prvý ročník Belopotockého Mikuláša. A to rovno vo festníku a v ženskej feministickej redakcii (+ Jarko). Rovnako som prvýkrát pred dvomi rokmi navštívila Scénickú Žatvu až na jej 101. ročníku (opäť ako členka redakcie). Takto som bola aj na Dream factory v Ostrave 2025 a na Bábkovej Žiline 2023. Z uvedeného vzorca správania tak môžu vyplynúť dve otázky: Chodí Emma Vičanová, študentka divadelnej dramaturgie, len na festivaly, kde jej zabezpečia ubytovanie, jedlo a honorár? A chodí len na časom overené udalosti, také, čo majú za sebou niekoľko desiatok ročníkov? V dnešnom úvodníku sa pokúsim tieto otázky zodpovedať.
Na divadelné festivaly chodím s veľkou láskou. Mám rada ich atmosféru, možnosť vidieť dvadsať predstavení v priebehu štyroch dní, zočiť známe tváre, na ktoré počas bežného pracovného života nemám čas, a užiť si hotelové raňajky. Nie je pravda, že chodím len do festníkov, len ak dostanem za účasť zaplatené. Občas sa zúčastním aj workshopov, alebo prídem zo záujmu, keď mi to škola preplatí. Mohla som ísť študovať medicínu a zachraňovať životy, ale na instagramových príbehoch mojich spolužiakov zo strednej nevidím, že by chodili každý druhý mesiac do čudných slovenských a českých miest pozerať to najlepšie, čo sa urodilo za poslednú sezónu. Koľkokrát boli v Ostrave, Martine, Brne, Liptovskom Mikuláši, Nitre či Viedni bez toho, aby videli čo i len kúsok mesta, pretože boli desať hodín zavretí v divadelných sálach? Trávili čas s renomovanými režisérkami a režisérmi v bare, kričali po nich herci a herečky, ako ich majú radi? Nemyslím si.
Odpoveď na druhú otázku je mierne komplikovanejšia. Áno, som rada, ak je divadelný festival, ktorý plánujem navštíviť, overený časom. Som pomerne vyťažená osoba, nemám veľa voľného času, preto ním nerada plýtvam na akciách, ktorých organizácia je v zárodku. Začiatky sú vždy ťažké a ja už nemám priestor ich zažívať. Radšej si počkám tých päťdesiat až sto rokov, aby som sa vyhla organizačnému fiasku. Iste, nájdu sa festivaly, ktoré ma presvedčia svojím vizuálom, programom či názvom. V takom prípade prižmúrim oči a na ten raut prídem, aj keď ho zariaďujú len po desiatykrát.
Teší ma, že som mohla prísť na Belopotockého Mikuláš 2025 – moju účasť na festivale mi zaplatili a tiež je už v zabehnutých päťdesiatročných koľajách. Najbližšie prídem asi až na 100. výročie: skontrolovať, či je všetko tak, ako má byť. Momentálne bolo. Moja jediná polemika je, či dostal Jarko z našej feministickej redakcie zaplatené najviac, alebo v Liptovskom Mikuláši gender pay gap neexistuje. To sa ale pre GDPR nikdy nedozviem.
(EV)
