Téma smrti je v západnej kultúre často marginalizovaná a časť spoločnosti ju nedokáže adekvátne spracovávať a komunikovať o nej. Je mýtizovaná a obalená strachom, ktorý vyplýva z kresťanskej náuky, ktorá rozpráva o nebi a pekle, a hlavne nám pripomína súd na konci dní a základný princíp stoickej filozofie: Memento mori. Z týchto dôvodov je veľmi prospešné, ak o nej prehovárajú umelecké diela z rôznych proveniencií, čím prispievajú k pochopeniu a prijatiu neodštiepiteľnej súčasti našich životov.
Nitriansky súbor Bubbles zo ZUŠ Rosinského vytvoril inscenáciu, pri ktorej bolo od prvých tónov hudby jasné, že bude komunikovať ťažké témy. Nastolená nálada sa niesla celým predstavením. Je zaujímavé sledovať, ako sa mladí divadelníci vysporiadavajú s ťaživosťou a snažia sa ju uchopiť často konvenčnými, ale aj (čo je ešte vzácnejšie) nekonvenčnými prostriedkami. Spracovávajúc tému však miestami skĺzavajú do pátosu a repetetívnosť viachlasov v niektorých momentoch splošťuje výpoveď.
Scénografia inscenácie bola vo svojej čistote a jednoduchosti funkčná a zároveň aj efektná. Dostatočne tlmočila tému a poskytovala súboru variabilitu možností, ktoré úspešne využívali. Práca s figúrou a objektmi sem-tam narážala na neskúsenosť vodičov, ale svojím zápalom dokázali tieto neduhy minimalizovať. Pri tieňových akciách dochádzalo často k rozostrenosti obrazu, pravdepodobne kvôli zle umiestnenému svetelnému zdroju a príliš krátke čempurity (vodiace tyče) na figúrach spôsobili ťažkopádne vodenie, ktoré rušilo emočný zážitok. Čo však treba vyzdvihnúť, je light design inscenácie, ktorý presne dokresloval atmosféru a bol tiež komunikačným nástrojom.
Použitím hudby Lany del Rey a Billy Holiday sa do inscenácie vniesla clivota a možno o nej písať ako o hudobnej dramaturgii. Hudba nebola len podfarbujúcim prvkom, ale plnohodnotne spolutvorilainscenáciu. Tvorivý tím nepoužili len melódiu, ale aj text piesne ako herecký mikromonológ. Opakované použitie skladby v niektorých situáciách spomalovalo akciu, čo bolo jedným z dôvodov, pre ktoré mohla inscenácia pôsobiť pateticky a rozvláčne.
Nitriansky herecký súbor Bubbles je disponovaný a vyvážený, účinkujúci sú schopní hereckej interakcie a majú vonkajšiu javiskovú príťažlivosť. Nielen predstaviteľ hlavnej role mal postavu pevne uchopenú a dokázal tlmočiť jej city a premýšľanie, ale aj celý súbor zvládal emočné zmeny v jednoduchosti a obozretne komunikoval s divákom a hereckými kolegami. Občas skĺzávali do plochého tlmočenia slov, ale dokázali sa po krátkej chvíli vrátiť k prežívaniu.
Inscenácia Mávnutie čiernymi krídlami je zaujímavým a prínosným príspevkom do diskurzu o spôsobe pochopenia smrti. Vo výsledku je videné predstavenie momentom zastavenia, v ktorom možno nájsť cieľ, ku ktorému človek smeruje, ale vysporiadanie sa s ním je…. neznáme.
Peter Tilajčík
