Pri hodnotení inscenácie Bola raz… musím priznať osobný deficit, kvôli ktorému sa

môžem vo svojich úsudkoch úplne tragicky mýliť. Nikdy som nebol zaľúbeným

štrnásťročným dievčaťom. Ak teda v niečom nemám pravdu, odpustite.

Detský divadelný súbor Sovíčatá pracoval s montážou viacerých básní o prvých láskach a

objavovaní dovtedy neznámych pocitov. Skupina kamarátok si vzájomne jedna po druhej

vyjavuje svoje prvé skúsenosti s láskou. Milan Ferko, Valentín Šefčík, Nata Hosťovecká a

Ján Navrátil im pomáhajú povedať to, na čo prvýkrát zaľúbené dievča len ťažko hľadá

vlastné slová. Veľmi intímna inscenácia sa plne sústredí na vnútorné prežívania

protagonistiek. Po chvíli sa ale strácam. Hoci sú jednotlivé básne pomerne epické,

strácam sa v príbehoch aj pocitoch.

Autorky rozdelili básne medzi protagonistky, ktoré ich prezentujú, ako svoje vlastné

skúsenosti. Skupina dievčat je však pre diváka príliš jednoliata a nenachádzame v nej

osobnosti s vlastnými príbehmi. Pomohlo by, ak by sme vedeli medzi kamarátkami odhaliť

hierarchiu vzťahov, či aspoň javiskové typy. Jeden náznak vzťahu medzi postavami sa

objavil hneď v úvode, no boj o pravdu sa veľmi rýchlo končí idylickým zmierením a

objatím. Konflikt, na ktorom sa dala vystavať jednoduchá východisková situácia, autorky

vyriešili zbytočne prirýchlo.

Úvod inscenácie je prekvapivo tichý, žiadna reprodukovaná hudba. Len ticho, jedno

zaľúbené dievča a skupina, ktorá jej nerozumie. Ticho dopĺňajú iba slová básní. Každé z

dievčat ale v ruke drží úzku rolku obalenú do tapety s dreveným vzorom. Nerovnako dlhé

tubusy využívajú na ilustráciu prostredí a vytváranie metafor, no keď tubus narazí,

začujeme aj tón. Hudbu na podčiarknutie emócií aj na oddelenie básní si dievčatá

vytvárajú samy – tubusmi, hmkaním a spevom. Nerozumiem ale prečo sú „bubotrúbky“

obalené drevenými nálepkami? Neviem. Nedarí sa mi nachádzať za týmito rekvizitami

ďalšie významy. Ale drevená tapeta ma dráždi a núti hľadať ďalšie plány medzi lesnými

vílami alebo zdrevenenými devami. Moja interpretácia ale nedostáva na javisku miesto.

Škoda.

Ak ste mali možnosť byť štrnásťročným zaľúbeným dievčaťom či ním plánujete byť, určite

sa choďte ponoriť do príbehov, ktoré začínajú Bola raz… Ak toto privilégium nemáte,

choďte sa pozrieť tiež.

Text: Matej Moško