DP KONKE predviedlo intímnu montáž básní Miroslava Válka a Veroniky Dianiškovej s naliehavou a jasnou výpoveďou. Intímnosť predstavenia spočívala v malom obsadení. Text prednášali dve neuveriteľne talentované herečky/recitátorky a sprevádzala ich atmosferická hra na flautu od čiernej postavy schovanej v tieňoch.
O inscenačnom procese sme sa pre vás rozprávali s režisérkou Maricou Harčaríkovou.
Prečo ste si pre inscenáciu zvolili práve tieto texty?
Priviedla ma k tomu dnešná doba. Ten text nás veľmi oslovil v tom zmysle, že je vo svete veľmi napätá situácia a každý chce zaujať k tomu svoj postoj a vyjadriť sa. Práve preto sme chceli zdieľať tie myšlienky, ktoré sú podľa mňa veľmi výrazné.
Ako vyzeral váš tvorivý proces?
Ono to začalo sólovým prednesom, pretože sme si zvolili Válkov text Oslnenie, ktorý sme dekódovali a hľadali v ňom rôzne významy, myšlienky, ktoré napokon aj zazneli a dotýkajú sa aj súčasnej situácie. Je až neuveriteľné, aký je tento text, ktorý vznikal ešte v šesťdesiatych rokoch, aktuálny aj teraz. Čo všetko v ňom bolo obsiahnuté. S Veronikou Dianiškovou sa to celé krásne prepojilo a dotvorilo.
Obe dievčatá sú sólové recitátorky a chceli vytvoriť aj niečo takto kolektívne. Využili sme preto tento pôvodne sólový prednes a ja veľmi rada pracujem s živou hudbou, tak sa to takto celé vyskladalo.
Aké zmeny ste na tomto predstavení robili od jeho vzniku až po dnešné vystúpenie na celoštátnom kole HK?
Ten proces bol naozaj pestrý. Pôvodne sme začínali s úplne inými prostriedkami, inými rekvizitami. Dokonca sme to konzultovali aj s vedúcim katedry na DAMU a on nás veľmi krásne naviedol na tú intimitu výpovede. Už do krajského kola sme teda šli bez tej prvotnej rekvizity v takom trochu zovretí. Ako sa na to však človek díva, tak hľadá ďalej prostriedky, ktorými by sa dalo ešte viac vypovedať tú atmosféru a strach pred vojnou, strach zo straty blízkych. Ja osobne som túžila mať vojenský kufor, no ten je labilný, tak sme použili túto bedňu na muníciu. Najviac som sa však snažila dbať na to, aby sa v tom celom nestratilo slovo, tie texty básní, ktoré sme zvolili.
Je niečo, čo by ste nám ešte chceli k tomuto predstaveniu odkázať?
Určite by som sa zamerala na samotný záver nášho predstavenia, kde apelujeme na to, aby tie naše chladné srdcia trošku možno roztopili tie ľady. Aby sme boli k sebe citliví, láskavejší, pozornejší, empatickejší…
Text: Julka Oreská
