Text: Anonymný/á  pozorovateľ/ka

Všetky udalosti, príbehy a osobnosti v tomto denníku sú pravdivé a necenzúrované. Ale k ochrane známych Kubínskych osôb pristupujeme v rámci nejakého GDPR…

08:35

Tu niekde som vstala. Viac si nepamätám. Totálna amnézia, oči zlepené ako párdňové mača, o raňajkách sa mi ani nesnívalo.

09:03

Až tu som vstala. Tamto som len plánovala, že urobím, ako som v šoku o necelú polhodinu zistila. Často sa mi zvykne snívať, že niečo robím, napríklad odpovedám na skúške, prípadne obhajujem záverečnú prácu, a keď vstanem, zisťujem, že to bol len zlý sen a teraz ma čaká ešte horší – vyriešiť, ako to spraviť naozaj a načas, keďže medzitým som spokojne odfukovala.

09:20

Expresne vychystaná (se vším všudy) uháňam k výťahom, kde narazím na Ingrid Zachorecovú. Podľa mňa sme si obe odfúkli, že ani jedna z nás v tomto raňajkovom švungu nie je sama. Bolo to milé, akurát ma mrzí, že som sa s ňou za tých pár chvíľ neporozprávala viac. Aj som ju mala dať interne pozdraviť, ale „Óóóch, ja hlava deravá, zábudlivá!“ No nič, týmto ju pozdravujem aspoň ex-post a na diaľku, s malou dušičkou, že festník číta.

10:00 

Zas most. Premýšľam, ako by sa plávalo vo vode v takomto teple. Kým by som prišla do MsKS, vyschla by som.

10:30

Dobieham včerajšie resty. Ale tak mi je tu dobre s týmito ľuďmi, že sa mi vôbec nechce, a radšej by som sa s nimi rozprávala. Všetci majú svoje veci na práci. 

14:35

Konečne som skončila. Teraz rýchlo obed. Ešte ani nie som zbalená… ani som nestihla všetkých objať, vybozkávať. 

14:40

Jedného človeka sa mi podarilo stihnúť objať, jedného! Vidíte, aký je Kubín hektický, že ani neviem nájsť svojich v tom šialenom kolotoči…

16:04

Google mapy mi pomáhajú pomaly miznúť. Musela som byť smiešna, ako som sa snažila desať minút dostať na autobusovú zastávku, na ktorej som ešte v pondelok vystúpila. Nedbám. Rada robím cirkus, ale ešte radšej divadlo. 

16:20

Už tu dávno mal byť, veď nestihnem vlak!

17:30

Zobudil som sa. A som zrazu on, a nie ona. Fúha. No nič, hodím rýchlo sprchu nech sa so sebou stotožním a šup do MsKS.

18:10

Popŕcha. Aké milé osvieženie v tomto teplom dni.

18:30

Končí sa beseda s dvomi básnikmi. Obecenstvo vyzeralo celkom spokojné s tým, čo sa dozvedeli. Aj keď som pri odchode započul rozhovor: „Fú, skoro som zaspal. Nie, že by to bolo nezaujímavé. Ale to teplo… Áno, úplne dusno je tam hore.“

18:40

Začínajú sa Kontroverzácie. Už som to zažil pred pol rokom, tak viem, čo nás čaká. Treba sa na to psychicky nastaviť, že to bude dlhé a náročné, ale zároveň obohacujúce. V prísediacich vidím zatiaľ odhodlanie

20:30

Odhodlanie u niektorých už opadlo a vidno, že neboli dostatočne psychicky nastavení.

21:00

Začala sa druhá časť Kontroverzácií a publikum sa zredukovalo tak o tretinu. Veľký obdiv však putuje recitátorom IV. kategórie, ktorí sedia na horných stoličkách a vydržali.

23:30

Aj keď je „na Terase“ už záverečná, tak nás tu trpia. Však je nás celkom dosť. R.V. si zabudol v porotcovskej miestnosti bundu. A už je všade zamknuté. A vonku je celkom zima, zdá sa, že v tričku sa mu pôjde ťažko na izbu. Ale odhodlal sa a išiel. Po chvíli sme si všimli, že si mohol zobrať so sebou deku. M.P. to okomentoval: „Nie, že mu všetko zavreli, ešte mu aj nenapadlo.“

00:00

Keď všetko zatvárajú, tak sa otvárajú dvere na izbe číslo 3xx. A pokračuje sa v ilegal party. Ešteže to je dvojizbový apartmán, a tak sa tam luxusne zmestíme aj desiati…

00:30

Poznáte hru Kontakt? My už hej. Ale ak nepoznáte, tak nájdite Mareka, on vám to vysvetlí. On je tu iba ako nadšenec umeleckého prednesu a HK, takže času má dosť😊